Daniela Pirschelová

Prezidenta správa zarmútila, aj preto sa rozhodol upustiť od plánovaných osláv. Predvečer sviatku sa stretol v známom košickom podniku na Letnej s najbližšou rodinou a dobrými priateľmi, kde sa podávala spoločná večera. „Nebolo to nič mimoriadne, keďže v takom veku už niet čo oslavovať okrem toho mi radosť kalila spomienka na najmladšieho brata, ktorý tu chýbal. Pripomenuli sme si ho minútou ticha,“&nbsp;povedal viditeľne zronený Rudolf Schuster.

Netajil, že je ťažké prijímať gratulácie, a zároveň aj vyjadrenia sústrasti. „Ťažko sa dá popísať ten kontrast. Kto to neprežil nepochopí, ako mi je. Tak sladko – bôľne zároveň,“ podelil sa jubilant so svojimi pocitmi. „Štvrtkovú akciu už nebolo možné stopnuť, keďže prípravy na ňu už reštaurácia rozbehla. Posedeli sme v priateľskej atmosfére, hostia si dali na čo mali chuť: mäso, pirohy alebo múčniky. Pripili sme si, ako tradične drienkovicou,“ prezradil oslávenec niečo zo zákulisia oslavy - neoslavy.

V snahe vytrhnúť ho zo smutných myšlienok zaviedli sme reč na detstvo. O akom povolaní a kariére sníval ako dieťa? Ak niekto čakal, že R. Schuster chcel byť vojakom,&nbsp;kozmonautom&nbsp;alebo smetiarom, mýlil sa. „Ovplyvnený otcovými cestovateľskými zážitkami mal som vzťah k brazílskym Indiánom a fascinovala ma streľba z luku. Neskôr mojim veľkým vzorom bol Jánošík, aj preto som sa s kamarátmi hrával na zbojníkov a žandárov. Vždy som chcel byť hôrnym chlapcom, pandúrom som bol len vtedy, keď moje meno vylosovali z čiapky,“ spomenul vtipnú príhodu z detstva. Nezabudol zdôrazniť, aby nikto za tým nehľadal niečo nekalé. „Bol to detský sen a tento národný hrdina mi bol blízky hlavne svojou pevnou vôľou, nekompromisnosťou a vervou s ktorou si išiel za svojim cieľom,“ vysvetlil dôvody svojho obdivu.

Pokročili sme v čase. Chceli sme vedieť dôvod, pre ktorý Rudolf Schuster&nbsp;vstúpil&nbsp;do&nbsp;politiky&nbsp;a neskôr kandidoval na&nbsp;vysoké posty najprv na regionálnej úrovni, na post košického primátora a neskôr na vrcholovej, funkcia prezidenta republiky.&nbsp;„Málokto vie, že do politiky som sa dostal za trest. Mal som byť obchodným námestníkom vo VSŽ po starom Trebuľovi (otec Zdenka Trebuľu – poznámka redakcie), ale kvôli svojim výrokom na podporu Alexandra Dubčeka v roku 1968, ktoré som urobil ako predseda ZO KSS, som sa dostal do nemilosti personálneho námestníka Emila Riga na ktorého adresu som tiež povedal niekoľko trefných poznámok. Vtedy si ma tento súdruh zavolal a povedal, že si mám vybrať, buď odchod z VSŽ alebo zo strany. Radšej som opustil podnik, hoci som vedel, že budú vyvíjané obrovské tlaky, aby ma vyhodili aj zo strany,“povedal nám prekvapujúcu informáciu.

Mal som vtedy mnohých priateľov i nepriateľov.&nbsp;"Keďže neprajníci sa riadili a riadia heslom "Kto bol komunistom, nemôže byť dobrým človekom!“ Samozrejme nie je to tak,“ trvá si na svojom známy Košičan.

Netají, že za to, čo dosiahol, môže vďačiť najmä svojej manželke Irene. „Mal som veľmi pevné rodinné zázemie. Ja som sa venoval svojej práci a Irenka sa starala o deti a domácnosť. Skoro ráno som odchádzal z domu a v noci som sa vracal. Neraz mi povedala, že som sa nezosobášil s ňou, ale s mestom! Bola to vynikajúca manželka, matka i partnerka, stala pri mne za každých okolností,"&nbsp;povedal s dojatím.

Nikdy nič z toho, čo urobil, neoľutoval. „Keby bolo možné vrátiť históriu späť, všetko by som spravil rovnako, ako predtým. Je to moja povaha, neangažovať sa v niečom o čom vopred viem, že to bude prehratá partia!“ Napokon s povzdychom dodal, že bolo dosť spomínania, keďže momentálne rieši niečo úplne iné. "Stále musím myslieť na najmladšieho brata Vavrinca, ktorý nás náhle opustil v prvý deň nového roka. Bol to človek, ktorý podržal v najťažších chvíľach každého zo súrodencov. Bol pri mojom lôžku, keď som veľmi vážne ochorel. Vávro, Vávro, budeš nám veľmi chýbať,“uzavrel rozprávanie Rudolf Schuster.

Narodil sa 4. januára 1934 v Košiciach. Vyštudovaný stavbár prešiel mnohými pracovnými i politickými funkciami.

Verejnosť si ho spája hlavne s bývalými Východoslovenskými železiarňami, jeho pôsobením na poste košického primátora v rokoch 1983 až 1986, neskôr poslanca Slovenskej národnej rady (SNR) a predsedu SNR. Schustera ako nezávislého kandidáta v decembri 1994 zvolili druhýkrát za primátora Košíc.

V roku 1998 sa podieľal na vzniku Strany občianskeho porozumenia, ktorej sa stal predsedom, a ktorá sa po septembrových parlamentných voľbách 1998 stala parlamentnou stranou a Schuster získal mandát poslanca Národnej rady SR.

V historicky prvých priamych prezidentských voľbách v máji 1999, ako spoločný kandidát vládnej koalície uspel a stal sa druhým prezidentom SR. Funkčné päťročné obdobie ukončil 15. júna 2004.

Rudolf Schuster sa po neúspechu v ďalších prezidentských voľbách rozhodol odísť do politického dôchodku.

Nezaháľa však. Cestuje, píše knihy, fotografuje, natáča a režíruje cestopisné dokumenty, maľuje a venuje sa zberateľskej činnosti, ktorej výsledkom je Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej v&nbsp;Medzeve.&nbsp; Rudolf Schuster je držiteľom viacerých domácich a zahraničných vyznamenaní a ocenení i čestných doktorátov, ktoré mu udelili na vysokých školách doma a v zahraničí.

Prezident popri množstve aktivít nezabúda ani na svoju rodinu. Schuster je neskonale oddaný svojim deťom, Petrovi a Ingrid. Syn a dcéra sú mu preto obrovskou životnou oporou po smrti ich matky Ireny. Manželka prezidenta zomrela náhle po akútnej srdcovej príhode 24. mája 2008 vo veku 70 rokov.

Oslava narodenín R. Schustera (85) sa odkladá: Veľkolepú párty zmarila smrť blízkeho človeka!