Viola (25) zo Štiavnice nie je žiadne jemné žieňa: To, čomu sa venuje, stále mnohých prekvapí

Viola z Banskej Štiavnice MILUJE silné stroje: Avšak to, čomu sa venuje, stále mnohých prekvapí

Banskoštiavničanka Viola (25) miluje silné stroje: Na jemné žieňa zabudnite, POZRITE, čo robí!

Sympatická Banskoštiavničanka sa už ako malá túžila stať rušňovodičkou. Preto sa rozhodla pre štúdium na strednej elektrotechnickej škole. Po dvoch rokoch odišla vďaka štipendiu do Nórska, kde sa zameriavala na tri predmety - biológiu, geografiu a výtvarné umenie. Keď sa vrátila späť na Slovensko, rozhodla sa dať si chvíľu pauzu od štúdia a tak začala pracovať. Viac o sebe prezradila v reportáži Vladimíra Kampfa <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/pribehy/brmbolec-volantom-pedale-dociahne-podlahu-nie-odvazna-viola-soferuje-nakladiak" target="_blank">v týždenníku Život. </a>

Túžba osamostatniť sa bola veľmi silná a nakoniec sa jej to aj podarilo. Našla si prácu vo firme s nákladnými autami a kamiónmi. Práve tam spoznala aj svojho priateľa Martina, ktorý ju naučil jazdiť na veľkých autách. "Veľmi sa mi páčilo nielen jazdiť, ale aj pomáhať mu pri opravách. Keď prišiel úrad práce s&nbsp;ponukou na vodičské kurzy na neštandardné vozidlá, šla som do toho. Za pokus nič nedám, a&nbsp;ak uspejem, budem šoférovať,“ povedala pre týždenník ŽIVOT Viola.

Aj keď už v dnešnej dobe nie je ničím neobvyklé, že sa takejto práci venujú aj ženy, priznáva, že sa niektorí čudovali, prečo sa za volant veľkých áut hrnie taká mladá dievčina. So smiechom tiež spomína, že mnohých zaujímalo práve to, či pri jej výške dočiahne na pedále. „S&nbsp;plynom až na podlahu nemám problém. Tak nohu vystriem. Ale keby som si chcela len tak položiť nohu mimo nich, to ‚nedám‘. Používam desaťcentimetrovú podložku a&nbsp;je to v&nbsp;pohode,“ smeje sa.

Aké problémy sa u nej vyskytli ešte v autoškole, si prečítajte na ďalšej strane:

Nejaké problémy sa však vyskytli ešte v autoškole. Mala tu totiž sedadlo, ktoré sa nedalo nastaviť, sedela nízko a&nbsp;na asfalt nedovidela. Preto pre lepšiu orientáciu používala aj za jazdy vpred spätné zrkadlá. „Priateľ ma raz stretával na ceste a&nbsp;hovoril, že spoza volantu bolo vidno iba brmbolec. Som ako také autonómne vozidlo na cestách. K&nbsp;vodičskému mám kvalifikačný kurz," poznamenala Viola, ktorá sa zamestnala najprv vo firme, ktorá naváža štrk a&nbsp;asfalt.

Na svoju prvú jazdu si spomína presne - dali jej ten najkrajší kamión a aj keď sa veľmi bála, pretože začalo snežiť, šéf trval na tom, nech si ho vezme. „Bola som v&nbsp;kameňolome kde boli jamy, ktoré nebolo vo vode vidno. Odtrhla som na tom peknom autíčku spodok nárazníka. To však nebolo to najhoršie. Niektorý z&nbsp;nasledujúcich dní som sa viezla na váhu, šmyklo ma a&nbsp;rozbila som nárazník a&nbsp;schody," spomína na začiatky a hneď dodáva, že šéf sa našťastie nehneval. Potom sa už nič podobné nezopakovalo.

Prvú vážnu, ťažkú prácu mala ďaleko od domu. „Bývala som taká unavená, že sme pre mňa hľadali niečo iné. Teraz to mám bližšie, nerobím síce na kamióne, ale na superterénnej osemkolke. Je vyššia a&nbsp;mohutnejšia. Už tretí deň ma poslali na zablatenú stavbu diaľnice. Bála som sa, že sa prekotím. Kolega, ktorý ma zaúčal, sa na mňa len tak pozrel a&nbsp;pochválil ma, že môžem pokojne jazdiť sama. To ma potešilo,“ spomína.

Ako na jej prácu reagujú ľudia, si prečítajte na ďalšej strane:

Keď vystúpi z&nbsp;kabíny, zákazníci sú vraj zrazu šťastnejší. Pochvaľujú si, aké je milé a&nbsp;krásne vidieť takú malú slečnu za veľkým volantom. Viola zároveň robí aj rôzne videá na sociálne siete, kde inšpiruje ostatných. „Môj strýko spolu s&nbsp;otcom a&nbsp;s&nbsp;ďalšími členmi našej rodiny a&nbsp;kamarátmi z&nbsp;môjho okolia ma sledujú veľmi pozorne. Vzniká Denník malejtruckerky – komionistky. Rozprávam o&nbsp;tom, čo sa mi stalo, opisujem dobré a&nbsp;zlé situácie. Napríklad ako si poradiť s&nbsp;defektom. To sama neurobím. Zavolám do firmy a&nbsp;príde mechanik.“

Stretáva sa aj s náročnými situáciami. „Poslali ma za Fiľakovo do kameňolomu. V&nbsp;ten deň bola cesta namrznutá. Viezla som sa hore kopcom so zákrutami. Kamión sa mi začal šmýkať hneď v&nbsp;prvej. Nevedela som, ako sa vykrútiť, aby ma nezlomilo do jednotky. Panika, stres, priateľ na telefóne... Bola som zúfalá. Plakala som. Martin ma upokojoval, že nemám konať zbrklo. Nakoniec sa mi náves podarilo vyrovnať a&nbsp;pomaly cúvnuť na malej spiatočke. Vtedy mi nebolo všetko jedno.“

Keď bola úplne prvý raz úplne sama na cestách v&nbsp;staršom aute, „zdochol“ jej motor rovno v&nbsp;križovatke kdesi v&nbsp;Košiciach. „Strašne lialo, vyrážala som okolo tretej ráno... Spočiatku som si myslela, že sa vrátim a&nbsp;poviem, že si na to netrúfam. Nakoniec to išlo celkom dobre, až kým ma auto neprestalo poslúchať. Nešlo naštartovať. Volala som priateľovi, ktorý ma na diaľku kontroloval. Behala som v&nbsp;panike okolo. Pomohol reset baterky. To už za mnou bola kolóna kolegov... Sadla som s&nbsp;premočenými topánkami do auta, ktoré nekúrilo. Štyri hodiny som potom šoférovala radšej bosá, premočená v&nbsp;ľadovej kabíne,“ spomína dnes už s&nbsp;úsmevom.

Kedy bola Viola najšťastnejšia, si prečítajte na ďalšej strane:

V&nbsp;kabíne je aj tak šťastná. Najšťastnejší moment pre ňu bol, keď si prišla povoziť otca. "Bál sa. Nie preto, že by mi neveril, ale toho velikánskeho auta. Bolo to krásne. Prechádzala som mojou milovanou Banskou Štiavnicou, sestra ma nakrúcala, zastala som, naložila som si otca a&nbsp;on že –&nbsp;vau, dcéra ma vezie v&nbsp;kamióne!,“ hovorí. „Páčilo sa mi vyskúšať si mohutný kontajnerový nakladač. To bola paráda. Skvelé je aj opravovať takéto megastroje. V&nbsp;tom som sa začala vyžívať. Stále špinavá... To je krása! Aj keď som maličká a&nbsp;nevládzem, pri každej takejto oprave som prvá,“ chváli sa.

Jej snom je vyskúšať si jazdu veľkým nákladiakom po nórskych cestách. „Žila som tam dva roky počas školy. Martin by si zasa rád skúsil jazdu po zamrznutých kanadských jazerách. Pridala by som sa... Ale len na chvíľu. Chceme zostať doma a&nbsp;venovať sa sebe a&nbsp;rodine. Keď počúvam príbehy kamionistov, ako spávajú na parkoviskách, kde ich môžu vykradnúť a&nbsp;olúpiť, tak sa bojím. Sama by som do toho rozhodne nešla.“

<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/pribehy/brmbolec-volantom-pedale-dociahne-podlahu-nie-odvazna-viola-soferuje-nakladiak" target="_blank">Pôvodný článok priniesol týždenník ŽIVOT a môžete si ho prečítať tu.</a>

Viola (25) zo Štiavnice nie je žiadne jemné žieňa: To, čomu sa venuje, stále mnohých prekvapí

Súvisiace články

Storyboardista všetko počuje a vidí: Dobrý film či seriál sa bez neho nezaobíde

Milá Píla: V obci, ktorú vedie starosta so štyrmi vysokými školami

Ikona pražskej zoo: Na svet prišlo mláďatko gorily Mobi, roztopí vám srdce