red.

Na východné Slovensko sa za našimi babičkami vybral aj reportér Vlado Kampf<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/navsteva-u-babiciek-vychode-slovenska-kto-nerozumie-tomu-naleju" target="_blank"> z týždenníka Život.</a> Keďže ho kedysi učili, že má písať reportáže tak, aby ich pochopila aj babička v Snine, rozhodol sa vypátrať, čomu by vlastne babičky žijúce na východe Slovenska neporozumeli.

A tak skončil na návšteve u dvoch kamarátok, Pavlíny Kriviančinovej a Anny Hančarikovej. Zhovorčivejšia Pavlína hneď spustila: „V&nbsp;prvom rade na východe síce nič nie je, ale my máme všetko, čo treba. Ešte aj kombajn máme na bandurky!“ dozvedel som sa. „Druhý kombajn na pšenicu kúpili teraz naši a&nbsp;opravujú ho. Máme všetko, aj sadzače. My tu riadne gazdujeme,“ pochválila sa dáma, ktorá na netaktnú otázku, koľko má rokov, bohorovne odpovedá: „Dvadsaťpäť!“ Po chvíli sa Pavlínka predsa len pochválila, že v&nbsp;apríli sa dožije 87&nbsp;rokov. „Tak sa mi zdá, že si musíme dať ešte po jednom, lebo máš ťažké otázky,“ skonštatovala.

„Robím od dvanástich rokov. Všetko na poli a&nbsp;okolo hospodárstva. Mamu som mala doma. Po vojne zostala chorá. Mala zápal srdca. Nemohla sa veľmi namáhať. Chodila som s&nbsp;otcom. Bolo to donekonečna. Keď združstevňovali, bolo nám zrazu ľahšie. To sme už nemuseli tak ťažko robiť. Na veľa prác boli stroje.“ Zeme vraj mali až do bieleho sveta, ani dovidieť na koniec nebolo. „Otec bol dvanásť rokov v&nbsp;Amerike. Jeden z&nbsp;domov si dal postaviť na kľúč. Vtedy nakúpil aj zem. Bol maličký ako ja a&nbsp;robil najťažšiu robotu pri plechoch v&nbsp;železiarňach. Tí, čo mali zeme menej, to mali ľahšie. Keď už mali hotovo, my sme ešte dreli.“

Foto z návštevy na východe si pozrite v galérii>>>

Keď Pavlínka pracovala na družstve, dojila kravy, starala sa o&nbsp;hydinu a&nbsp;trinásť rokov vyvážala hnoj spolu s&nbsp;Aničkou. „Vykladali sme a&nbsp;nakladali ručne. Šofér nám pomohol, len keď sa mu chcelo. Až mi z&nbsp;toho dodnes ruky tŕpnu, ale to nič. Chodím k&nbsp;doktorovi, dáva mi injekcie, ale aj tak je na to najlepšia pálenka,“ odporúča nejedna babička z&nbsp;východu. „Pohárik-dva nikomu neuškodia.“ A&nbsp;naliala tretí. „Opiť sa, to nie! To božechráň!“

Vraj Pavlínke mladí povedali, že jej starý sekretár nepasuje do hosťovskej izby. Nedala sa odradiť. Prišla k&nbsp;historickému kusu nábytku, otvorila skrinku a&nbsp;začala sa smiať. S&nbsp;vyvalenými očami som sa díval na priestor plný fľašiek s&nbsp;poctivou pálenkou. Ani som ich nerátal. „To mám pripravené na kar. Predsa mi na ňom nebudú piť nejaké hnusoby,“ vysvetlila.

Pavlínka je s&nbsp;Aničkou odmala. Aj po chlapoch pozerali spolu. „Aj sme sa tu vydali. Môj chlap je už devätnásť rokov po smrti,“ dostala sa k&nbsp;slovu Anička. „Raz sme išli na súťaž s&nbsp;našou folklórnou skupinou Kúdzel do Zvolena,“ prerušila Aničku Pavlínka. „Povedala som môjmu Ferimu, že odchádzam na tri dni. Povedal, že keď mu kúpim televízor, tak môžem. Vtedy sa televízory často kazili. Dlho hrať nevydržali. Chcel pozerať hokej. Povedala som mu: Jáj, keď len toto... A&nbsp;išla som mu ho kúpiť. Keby nemal funkčný televízor, tak by ma nepustil.“ „Naši muži mali radi futbal a&nbsp;hokej. Len za tým sa ťahali,“ dodala Anička.

Pavlínkin Feri bol železničiar, tak si užívala vlaky zadarmo. Chcela vidieť svet. „So sestrou Helenou sme raz išli na výlet. Fú, takí chlapi tam boli! Helena ešte nemala muža. Chodili okolo nás, až sme sa museli zamknúť v&nbsp;izbe,“ spomína. „Raz som bola zasa v&nbsp;Prahe, keď tam môj syn Jožko hral futbal,“ pridáva ďalší príbeh. „Hovorili mi, že nemám nikam chodiť, lebo sa stratím. Akoby som nešla? Stretla som chlapov, ktorí šli práve na štadión, a&nbsp;tak som sa k&nbsp;nim pridala. Ani som si syna nespoznala, pretože tam sú všetci rovnako oblečení.“

Tak čomu vlastne babičky nerozumejú? Čítajte ďalej&gt;&gt;&gt;

Nakoniec prišlo aj na otázku, čomu tety na východe nerozumejú. „Aj by som vám to povedala, ale...“ zahlásila Pavlínka a&nbsp;Anička sa zasmiala. „Politiku sledujem, ale nič s&nbsp;tým nemôžem robiť. Namiesto toho, aby naši politici robili politiku, naháňajú sa a&nbsp;navzájom urážajú. To sa tak predsa nemá robiť. Načo sa hádajú na verejnosti. Nech si to vybavia najprv medzi sebou a&nbsp;niečo dobré vymyslia. Jeden sa vyhráža, druhý plače... Hocikedy ma to najeduje.“

„Ty by si im aj poza uši dala,“ pridala sa do debaty Anička. „Z&nbsp;toho nič dobré nebude, len horší svet. Ja tomu nerozumiem.“ A&nbsp;je to! Nerozumie. Pavlínka sa zrazu na chvíľu zháčila, či si to všetko nahrávam a&nbsp;či to popíšem a&nbsp;či tam aj ten Matovič, ako plakal, bude. Len som mávol rukou a&nbsp;siahol po poháriku. „Ja sa ho nebojím. Nikoho sa nebojím. Teraz nám treba prezidenta voliť. Pôjdem. Chodím na každé voľby. Veď ako by to bolo? To, čo treba, predsa musím urobiť,“ ubezpečila Pavlínka. „Na to si ešte musíme dať...“

Konečne došlo chvíľu na Aničku. Aj ona pracovala na rodinných pozemkoch, starala sa o&nbsp;päť detí. „Mali sme kravy aj kone, dom sme postavili. Keď sme boli mladé, veľa sme toho zvládli. Teraz už nevládzeme,“ vzdychla si. Obe sa chodia do kostola modliť aj za mŕtvych a&nbsp;pri mŕtvych. „Všade mám pri tom kopu rečí. Raz mi dokonca povedali, že som dužanská hviezda (hviezda z&nbsp;Dlhého). Pri mŕtvom musí byť sviečka, voda, uterák, mydlo, aby sa mala dušička kde umyť, keď príde. To je teraz naša robota.“

Obe okrem toho spievajú a&nbsp;spievajú a&nbsp;spievajú, kde práve sú. „Na našm mostočku kúpaju ša kačky. Dalam sebe ušc topanky korkačky,“ zaspievali mi obe. „Kedy bolo lepšie? Či teraz alebo keď sme boli mladé? Mne je stále dobre,“ vyznala sa Pavlínka. „A&nbsp;ber si chlebíčky, nech nie si hladný. Nabudúce, keď prídeš, napečiem šišky.“

Folklórna skupina Kúdzel z&nbsp;Dlhého nad Cirochou zachraňuje ľudovú kultúru a&nbsp;tieto dve dámy sú jej pevným základom. „Keď nebudeme piť, tak nám viacej zostane. Páni z&nbsp;Bratislavy toho veľa nezvládnu,“ poznamenala na reportérovu adresu. „Mne už mozog až tak nepracuje ako jej,“ ukázala Anička na Pavlínku. „Jej pracuje až veľmi,“ poznamenala.

Keby mohli vrátiť čas, potešili by sa najmä stretávaniu ľudí po práci. Nech robili čokoľvek, večer bol čas na kus reči. Nie cez sociálne siete, ale naživo. „Posedeli sme si, aj sme si zaspievali a&nbsp;išli sme domov. Bolo veselo. Teraz to už tak nie je. Ľudia majú televízory a&nbsp;všelijaké počítače. Tie chvíle strávené spolu by som vrátila nazad.“

Reportáž si prečítate aj<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/navsteva-u-babiciek-vychode-slovenska-kto-nerozumie-tomu-naleju" target="_blank"> na stránkach</a> týždenníka ŽIVOT.

Toto VIDEO jednoducho musíte vidieť: BABIČKY z východu poznajú RECEPT na DLHOVEKOSŤ

Súvisiace články

Zuzana (†45) sa postavila pred vlak s dcérou Paťkou (†8): Jej sestra zverejnila ŠOKUJÚCU správu

Hrôza, ako umieral! Chlapček z Ďurkova bol tri dni nezvestný, našli ho na lúke

Kauza Chachaland: Podľa svedkov vraj o „vzťahu“ poškodenej a šéf tábora vedela jej mama

BOMBASTICKÝ úspech krásnej Sophie (24) z Banskej Štiavnice: Vyhrala aj vyčerpaná a nevyspatá!