Ťažia ešte aj DNES! V Hodruši Hámroch spravia zo šachty múzeum

Objekt je zapísaný aj na listine UNESCO: Domáci s ním majú TAKÉTO plány!

Výnimočná stavba sa má dočkať nového využitia: TOTO v nej plánujú!

Areál, zapísaný aj v listine UNESCO, postavili v roku 1908, siaha do hĺbky 94,7 metra a paradoxne, v skutočnosti nikdy neslúžil na ťažbu, ale iba na dopravu. Napriek tomu má svoju výnimočnosť. „Povrchový areál šachty Mayer tvorí pôvodne zachovaný komplex industriálnych objektov so zabudovaným najstarším pôvodne elektrickým ťažným strojom na Slovensku,“ vysvetľuje Richard Kaňa, ktorý v&nbsp;Hodruškom závode pracuje už od roku 1978. Začínal ako hutman v bani Rozália a&nbsp;postupne sa vypracoval až na riaditeľa dodnes fungujúceho závodu.

Medzi povrchové objekty šachty Mayer patria budovy strojovne a šachty, no takisto aj šachtová veža. Objekty, nad šachtou vyhĺbenou na prelome 18. a 19. storočia zvanou Rudolf, vybudovali a dali do prevádzky koncom 20. rokov 20. storočia, a to za účelom dopravy rudy. Vo vzdialenosti 30 metrov od šachty Mayer, bola v 80. rokoch 20. storočia vybudovaná šachta Mayer II. Takisto je zachovaný celý súbor jej objektov, teda samotná šachta, šachtová veža a aj strojovňa s ťažným strojom. Tým komplex šácht Mayer a Mayer II tvorí mimoriadne technicky aj historicky hodnotný, až unikátny komplex banských objektov zo začiatku a konca 20. storočia.

V čom je Šachta Mayer výnimočná?

Práve on inicioval rekonštrukciu a postupne sa k nemu pridávali ďalší, najmä však starosta obce Jozef Uram. Ich spoločným cieľom je priblížiť históriu významnej banskej oblasti nielen domácim, ale aj turistom. „Celá obec v podstate vznikla vďaka tomu, že sa okolí začali ťažiť drahé kovy a polymetalické rudy. Ani Banská Šiavnica by bez baníctva nemohla byť Banskou Štiavnicou,“ zdôrazňuje starosta.

Podľa plánu by z&nbsp;významnej technickej pamiatky 20. storočia malo vzniknúť múzeum. Jeho súčasťou by bola aj spoločenská miestnosť, kde by mohli bývať prednášky a&nbsp;iné kultúrne podujatia.

Nápad už podporilo aj Ministerstvo kultúry a obci sa tak podarilo zatiaľ získať 13-tisíc eur. Na celý projekt to však nestačí, suma totiž predstavuje len približne polovicu celého rozpočtu.

Obec na projekte spolupracuje aj so Slovenskou technickou univerzitou.&nbsp;„Momentálne spolu riešime predprojektovú dokumentáciu a&nbsp;architektonicko-historický výskum,“ hovorí starosta. Práce však aktuálne komplikujú opatrenia spojené s pandémiou koronavírusu. „Pracovníci univerzity sídlia v Bratislave, takže počas lockdown sa k nám nedostanú. Od stola sa však niektoré veci robiť nedajú. Sme preto veľmi radi, že nám ministerstvo predĺžilo možnosť vyčerpania fondov až do konca júna,“ pochvaľuje si Jozef Uram.

Banskú históriu sa obec snaží zachovať aj budovaním ciest pre bicyklistov. Cyklotrasy Bajkom k&nbsp;tajchom majú až 100 kilometrov a sú doplnené náučnými tabuľami. „Chceme, aby sa ľudia poučili a zistili, že jarky popri ktorých idú, kedysi napájali banícke tajchy, z&nbsp;ktorých voda poháňala banícke stroje,“ prízvukuje starosta.

História obce Hodruša-Hámre je neuveriteľne rozsiahla. Počiatky ťažby siahajú až do staroveku. Predpokladá sa, že zlato, striebro, ale aj železo tu začali ťažiť Kelti 200 až 300 rokov pred Kristom. V období Veľkomoravskej ríše ťažba pokračovala, rovnako ako v celom období Rakúska-Uhorska a nezastavila sa ani po vzniku Československa.

V Hodruši Hámroch sa podobne ako aj v Banskej Štiavnici či Kremnici ťažili drahé kovy ako zlato a striebro, ale napríklad aj železo. „Celá Hodrušská dolina je poddolovaná množstvom banských diel vybudovaných počas niekoľkostoročnej aktívnej ťažobnej činnosti. Vyťažené sú milióny metrov kubických nerastnej suroviny, vyrazené stovky kilometrov dlhých banských diel, z ktorých na povrch vychádzajú stovky štôlní, šácht, komínov, či povrchových a&nbsp;podpovrchových dobývok,“ potvrdzuje výnimočnosť lokality Richard Kaňa.

V obci sa dodnes nachádzajú mnohé zachované banské diela ako napríklad tajchy, budovy banských závodov a klopačka. S baníctvom sa odjakživa spájajú aj modlitby za zachovanie zdravia a šťastia pri hľadaní rudy. V obci Hodruša Hámre dokonca môžeme nájsť až sedem kostolov či viacero kaplniek, sôch a súsoší svätých krížov.

Svetová organizácia, ktorá vznikla 16.novembra 1945. Jednou z činností organizácie je aj vytváranie Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva národov z celého sveta. V zozname UNESCO sa nachádzajú rôzne kultúrne pamiatky a prírodné vzácnosti. Na čakajúcej listine so žiadosťou o zapísanie do zoznamu UNESCO sa zo Slovenska nachádza aj drevený oltár Majstra Pavla z Levoče, či Limes Romanus, pozostatky rímskych pevností na Slovensku alebo aj tokajská vinohradnícka oblasť. 