Adam František Kollár bol multitalent. Knihovník, historik, pedagóg, filológ, polyglot, publicista a dvorský radca Márie Terézie sa narodil 15. apríla 1718 v Terchovej. Ani nie päťročný sa s rodinou presťahoval do Banskej Bystrice, kde jeho otec pracoval v bani. Adam František tu absolvoval jezuitské gymnázium. V štúdiu pokračoval v Banskej Štiavnici a v Trnave, mal sa stať kňazom.

Študoval filozofiu, teológiu a východné jazyky vo Viedni. Pred vysviackou však pre odpor k náboženskému útlaku so súhlasom pápeža vystúpil z jezuitského rádu. Vyslúžil si tým celoživotnú nenávisť rehole. Kollár, pre svoju všestrannosť prezývaný aj slovenský Sokrates, ovládal latinčinu, gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, taliančinu, hebrejčinu, turečtinu a perzštinu.

Preto sa ho ujal prefekt cisársko-kráľovskej Dvorskej knižnice Gerhard van Swieten, osobný lekár Márie Terézie. Kollár v knižnici pracoval až do smrti, teda 35 rokov. Nastúpil ako skriptor (pisár), končil ako riaditeľ v hodnosti dvorského radcu. „Bol knihovníkom cisárskeho dvora, od roku 1774 riaditeľom cisárskej knižnice vo Viedni a dvorným radcom Márie Terézie,“ potvrdzuje literárny historik Peter Cabadaj.

V roku 1774 začala zreorganizovaná Dvorská študijná komisia riadiť kultúrnu politiku a školstvo. Mária Terézia vymenovala Kollára za jej člena. S kolegami pripravil reformu latinských gymnázií pod názvom Ratio educationis. Kollár sa stal riaditeľom všetkých viedenských gymnázií, aby si overil svoje názory na reformu v praxi. Zaslúžil sa i o založenie Cisársko-kráľovskej akadémie orientálnych jazykov vo Viedni v roku 1778.

A čo je najdôležitejšie: pričinil sa aj o školské reformy Márie Terézie v roku 1777. Kollár bol obľúbencom panovníčky Márie Terézie. Dostal od nej šľachtický titul a majetky pri Šoproni. Dokonca sa mu sama ponúkla za krstnú matku jeho jedinej dcéry. Práve cisárová bola údajne aj inšpirátorkou Kollárovho diela O počiatkoch a ustavičnom používaní zákonodarnej moci, kde žiadal zlepšenie života poddaných a zdanenie šľachty.

Pretože Kollár tak ako podporoval panovníčku, tak brojil proti výsadám šľachty a cirkvi. Prepukol obrovský škandál, jeho knihou sa zaoberal aj Uhorský snem. Šľachta a cirkev ju zakázali a verejne spálili na bratislavskom námestí, hoci pôvodne chceli upáliť autora. Tomu hrozilo vyhnanstvo. Vychádzali pamflety, v ktorých napadali Kollárov neurodzený pôvod. „Toto ovocie pochádza z toho, keď sa niečím stane chudák z hnoja,“ tvrdili Kollárovi odporcovia.

Kým ich mená už nikto nepozná, Kollárovo áno. „Bol ojedinelým zjavom slovenskej inteligencie, vzdelanec európskeho formátu. Dosiahol veľkú kariéru aj priazeň panovníčky,“ povedal historik Cabadaj o terchovskom rodákovi, ktorý zomrel 15. júla 1783 vo Viedni.

Za to, čo urobil, ale i preto, že vždy zostal hrdým Slovákom, v Terchovej podľa neho pomenovali ulicu a miestnu základnú školu. V logu školy, ktoré vytvoril sochár Milan Opalka, je štylizovaný Kollárov portrét. Zariadenie má dokonca i hymnu, v ktorej sa spomína slávny rodák. Učencova socha sa nachádza na prízemí obecného úradu.

Slovenský Sokrates patril medzi popredných európskych vedcov a literátov. V diele Dejiny patronátneho práva apoštolských kráľov Uhorska dokazoval využívanie tohto práva uhorskými panovníkmi. Vydal dielo Gašpara Urisini-Velliho Desať kníh o panónskej vojne, tureckú kroniku Koruna dejín, zostavil perzskú antológiu, doplnil gramatiku tureckého jazyka od F. Mesgnien-Meninského, vydal gramatiku latinčiny, preložil do slovenčiny tereziánsky urbár.

Kollár dostal šľachtický titul, hoci šľachtu kritizoval. Mal vplyv na uhorskú politiku dvora cez panovníčku a Štátnu radu. Cisárovná obnovila Kollárovi šľachtictvo po predkoch z otcovej strany a darovala mu bývalý jezuitský majetok, dedinu Keresztény v Šopronskej stolici. Bola aj krstnou matkou jeho jedinej dcéry, ktorú pomenoval Mária Terézia.

Terchovčania nazvali základnú školu podľa rodáka. Logo školy zobrazuje štylizovaný portrét Adama Františka Kollára. Je v striebornej farbe, okolo je zlaté písmo. To symbolizuje, že pokladom sú vedomosti. Škola v Terchovej má aj hymnu, v ktorej sa okrem iného spieva: Tá naša škola Terchová, ťažko sa jej iná vyrovná, Adama Františka Kollára, brány poznania nám otvára.

Kto je Adam František Kollár? Pýtali sme sa Terchovčanov.

„To ste ma zaskočili. Veru neviem, kto je tento človek. Netuším.“

„ Robil knihovníka Márie Terézie, narodil sa na Pánskej lúke v Terchovej.“

„Bol historikom, ale neviem konkrétne, čo všetko vlastne robil.“

„Bol knihovníkom cisárovnej a Mária Terézia bola kmotrou jeho dcéry.“

Rodák z Terchovej dobyl Viedeň: Uznávala ho aj legendárna cisárovná