Pavol Konštiak

Aký by to bol hrdina, keby ho neobklopovali záhady už od prvých chvíľ na tomto svete! Dodnes nie je známy presný dátum narodenia Juraja Jánošíka, Jura Janošaka i Janošiaka, ako ho za tie stáročia nazývali. Najpravdepodobnejšie to bolo v januári 1688 v osade povyše Terchovej, pod vrchom Pupov na laze „u Janošuof“. Dnes je tam skala s vytesanou podobizňou zbojníka. Dieťa Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej krstil rímskokatolícky farár Michal Smutko vo varínskom kostole, keďže Terchová vtedy patrila do varínskej farnosti. Podľa záznamov v matrike to bolo 25. januára 1688.

Farár vtedy zapísal: Anno 1688 In Januario Die 25. Eadem die baptisavi infantem natum e Martino Janosik et Anna Czisznik, cui datum est nomen Georgius. Patrini erant Jacobus Merjad et Barbara Kristofik e Terchova. V kostole je dodnes krstiteľnica, v ktorej mali pokrstiť i malého Jurka Jánošíka. Varínska matrika prezrádza aj niečo o Jánošíkovej rodine. Sú tu záznamy o pokrstení Jurajových súrodencov: staršej sestry Barbory (14. januára 1687) a bratov Jána (19. novembra 1689), Martina (18. mája 1692) a Adama (13. októbra 1697).

Z matriky sa dozvedáme, že rodičia prežili synov Juraja a Jána, ktorých popravili. V Terchovej sú na svojho rodáka nesmierne hrdí. Naďalej tu žijú Jánošíkovci, ktorí svojich synov s obľubou pomenúvajú Juraj. Jeden z najmladších nositeľov slávneho mena má 9 rokov. Zbojníkom nechce byť, sníva o hokejovej kariére a už usilovne trénuje. O Jurajovi Jánošíkovi si myslí svoje. „Aj keď bol zbojníkom, snažil sa slabším pomáhať. Tým, ktorí mali toho veľa, vzal a tým, čo nemali nič, dal,“ prezradil školák. Je hrdý, že má také významné meno.

Zbíjal necelé dva roky, slávny je naveky

Ktovie, či by sme Jánošíka vôbec poznali, ak by ho zbojník Uhorčík nedotiahol do družiny! Je však pravda, že hoci terchovský rodák raboval iba dva roky, stal sa známym po celom Uhorsku a dodnes patrí k slovenským legendám. Prvé roky prežil Jurko na terchovských lazoch. Podľa historikov bol miernej povahy a dobrosrdečný. Aj bystrý: mal študovať za farára. V roku 1703 však František II. Rákoci oslobodil poddaných od feudálnych povinností. Mnohí sa k nemu pridali a bojovali za toto právo pre všetkých. Myšlienka nadchla aj asi 18-ročného Juraja Jánošíka.

Súpis vojakov z 2. decembra 1707 uvádza jeho meno. Pravdepodobne bojoval pri Trenčíne 3. augusta 1708. Lenže Rákociho kuruci tam utrpeli porážku. Juraj sa nedobrovoľne pridal k cisárskej armáde a nastúpil do väzenskej služby. V bytčianskom väzení sa spriatelil s Tomášom Uhorčíkom, zbojníckym kapitánom z horných Kysúc, ktorého strážil. Keď z väzenia utiekol, Juraja naviedol na zboj. Uhorčík z družiny čoskoro odišiel, lebo nesúhlasil s prepadom fary vo Varíne. Jánošík sa stal kapitánom.

Zbojníčil iba krátko, od jesene roku 1711 do zimy 1713. Zbíjal v Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej, Malohontskej stolici a v Sliezsku. V zime 1713 sa Jánošík ukrýval v Klenovci, no zradil ho zbojník Mikuláš Šustek. Zlapalo ho 30 drábov. Kat mu pálil kožu, zapichoval žeravé hroty pod nechty, trhal nechty, drvil údy, naťahoval ho na škripec. Nakoniec ho odsúdili na smrť.

„Protož pro zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnatý, a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený,“ znel nemilosrdný rozsudok. Jánošíka popravili na úsvite 17. marca 1713 na mieste Šibeničky vo Vrbici neďaleko Lipovského Mikuláša. Napichli ho na železný hák pod rebro a potom ho vyzdvihli pod šibenicu. Zomieral pomaly a vo veľkých bolestiach. Podľa historikov mal iba 25 rokov.

Všetci zbojníci pri vstupe do družiny skladali prísahu. „Prisahám večnému Bohu, Svätej Trojici, Panenke Márii a všetkým božím svätým, že svojich tovarišov nevyzradím, neoklamem a neopustím ani v šťastí, ani v nešťastí. Tak mi Pánboh pomáhaj!“

Jánošík nebol zbojníkom dlho, ale hovorili o ňom všetci. V Kremnických vrchoch ozbíjal zemana Jána Radvanského, ktorý šiel na pohreb generálovi Petróczymu do Mošoviec. V Žiarskych vrchoch vzala družina vzácne pušky a šabľu v striebornej pošve zemanovi Pavlovi Révaymu zo Štiavničky. Viezol sa v koči s mladou manželkou na svadobnú cestu. Pod Strečnom ozbíjali farára, ktorý sa plavil na plti. Poniže Kraľovian zastavili plť, na ktorej bola manželka evanjelického kňaza. Zobrali jej peniaze a šaty.

Obžaloba zbojníckeho kapitána pamätala na všetko. „Obžalovaný počas troch rokov diabolským duchom povzbudený a nadchnutý, bez bázne a strachu, nehľadiac na božský ani svetský zákon, stal sa vodcom zbojníckej bandy a pridružiac si zbojníckych kamarátov chodil po okolitých slávnych stoliciach, po horách a lesoch, na slobodných cestách kráľovských i na vodách, a zbojníckym lúpežníckym spôsobom lúpil dobrých a statočných ľudí, zastavoval kupcov a iných pocestných a opovážil sa ich zbíjať, zdierať, áno, raniť a mordovať.“

Ja som Juro Jánošík! Aj 330 rokov po narodení slávneho zbojníka žijú v Terchovej jeho menovci