Pavol Konštiak

Štvrtok, 19.00 h: Belá pri Terchovej

Začíname. Sme na rýchlej záchrannej službe v Žiline, lekár Oleksandr si začína pripravovať čaj, keď zvoní prvý telefonát. Prvý výjazd, cieľová adresa: Belá pri Terchovej. Chronický pacient, ktorému sa ťažko dýcha. Záchranári majú len strohú informáciu, no už v sanitke sa pripravujú na zásah. Po príchode do rodinného domu. záchranári pacienta usádzajú a okamžite mu merajú základné funkcie. "Zistili sme, že ide o pacienta, ktorý má neliečiteľné ochorenie rakovinu pľúc. Čo sa dalo, to sme spravili. Keďže rodina nechcela, aby sme ho zobrali do nemocnice, nasadili sme mu kyslíkovú liečbu,“ hovorí Oleksandr. Po dôkladnom ošetrení odchádzame spokojní, že pacientovi sa pomohlo, aby sa mu lepšie dýchalo.

Štvrtok, 21.40 h: Žilina, sídlisko Vlčince

Sotva sme sa vrátili na záchranársku stanicu a je tu ďalší telefonát. Rodina volá, že ich babka nedýcha a nereaguje. Počas jednej minúty sedíme v sanitke a vyrážame na sídlisko Vlčince. Žiaľ, po príchode lekári môžu skonštatovať to najhoršie. Pacientka (92) je mŕtva. „Zomrela už pred naším príchodom, nedalo sa nič robiť,“ smutne konštatuje lekár.

Piatok, 8.24 h: Bytčica

Po relatívne pokojnej noci je tu ráno a ďalší prípad. Odchádzame do žilinskej mestskej časti Bytčica. „Ide o staršieho pacienta, ktorý má viacero ochorení. Pred niekoľkými týždňami mu amputovali prsty na nohách pre problémy s cievnym systémom. Zistili sme, že má zápal pľúc, zvýšenie teploty a preto sme ho previezli do žilinskej nemocnice, kde zostane pár dní na pozorovaní,“ vraví podrobnosti Oleksandr.

Piatok, 10.47 h: Kysucký Lieskovec

Krátky výdych a pomoc potrebuje ďalšia pacientka. Sanitka pomocou blikajúcich majákov štartuje do Kysuckého Lieskovca. „Pani trápi ťažké ochorenie pľúc. Je silne dýchavičná, zaradená do programu na transplantáciu pľúc. Veríme, že sa toho dočká a bude môcť plnohodnotne žiť. Teraz ju prevážame do do martinskej nemocnice, kde ju zvyknú hospitalizovať pri zhoršenom zdravotnom stave,“ vysveľuje lekár Oleksandr.

Piatok, 13.52 h: Centrum Žiliny

Ďalšie hlásenie, pre nás posledný výjazd. „Išlo o pacienta, ktorému sa točila a bolela hlava. Zistili sme, že nemal cievnu mozgovú príhodu, ani infarkt. Pomohli sme mu a keďže rodina chcela, aby zostal doma, netrvali sme na jeho prevoze,“ uzavrel lekár Opanasenko Oleksandr. Naša práca tak skončila, no záchranári pokračujú v tej svojej práci ďalej.

Záchranári sa často vyjadrujú sa zdrobnelinami. Pomáhajú tak nielen pacientom, ale navodzujú aj príjemnejšiu atmosféru, ktorá často pomôže upokojiť napätú situáciu. „Trošku vás pichnem, nebojte sa, možno vás to malilinko zabolí“, upokojuje záchranár pacienta pri zavádzaní kanyly do žilky na ruke a my vidíme, že je to oveľa účinnejšie, ako poučovanie a mentorovanie, ako sa prípadne dalo problémom predísť.

Niektorým pacientov a ich ľuďom okolo nich sa možno zdá, že príchod sanitky trvá dlho. Na vlastné oči sme sa však presvedčili, že záchranári sú už do pár sekúnd vo vozidle a do terénu vyrážajú okamžite. Ak sa sanitka zdrží čo i len na pár minút, väčšinou je to pre nedisciplinovaných vodičov, ktorí napriek blikajúcim a výstražným majákom neuvoľňujú jej priechod. Aj naša musela sanitka niekoľkokrát pribrzdiť, pretože vodič nie je zodpovedný len za seba, ale za celú posádku, vrátane pacienta.

24 hodín so žilinskými záchranármi: Takto zachraňujú naše životy!