Slovenský astronóm o pristátí Perseverance: Kedy poletia na MARS aj ľudia?

Astronóm o tom, kedy poletia na Mars aj ľudia: Budúci rok to ešte asi nebude...!

Slovenský astronóm o lete ľudí na Mars: TOTO si zatiaľ neviem predstaviť!

To, že Perseverance znamená vytrvalosť, nie je žiadna náhoda. Robotické vozidlo bolo do vesmíru vyslané už 30. júla 2020, čo znamená, že na svoju veľkú chvíľu si muselo počkať viac ako pol roka. 18. 2. 2021 krátko pred 22:00 SEČ však do svojho budúceho domova konečne dorazilo. Úspešnosť pristátia však vopred vôbec nebola istá. Aj preto ho diváci spolu s&nbsp;vedcami sledovali s&nbsp;obrovským napätím.

„Pravdepodobnosť, že sonda pristane, bola len okolo 40 %, aj keď bolo vopred spočítané a&nbsp;pripravené. Navigovať pristávací modul totiž vôbec nie je jednoduché. Ak si niekto predstavuje, že je to niečo podobné ako riadiť drona s&nbsp;ovládačom, tak sa mýli. Kým príde signál zo Zeme na&nbsp;Mars, trvá to niekoľko minút, takže modul nedokáže reagovať okamžite.“ vysvetlil astronóm Jaroslav Gerboš.

&nbsp;Rover pristál v priestore, kde bolo kedysi jazero. Prítomnosť vody je totiž jedným zo základných predpokladov pre život a práve nájsť jeho známky je najdôležitejšou úlohou celej misie. „Rover bude hľadať stopy možného minulého života mikroorganizmov, skúmaním geologického podložia. Tak ako na Zemi hovoria sedimenty o našej dávnej minulosti, predpokladá sa, že aj na Marse by nám geologické podložie mohlo poskytnúť podobné informácie,“ povedal slovenský astronóm.

<a style="font-size: 26px;" href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/slovensky-astronom-perseverance-cely-svet-to-sledoval-zatajenym-dychom" target="_blank" rel="noopener">TU si pozrite úžasné zábery modulu PERSEVERANCE!</a>

Objavenie života na Marse môže byť skutočne prelomovým. Bol by to vôbec prvý dôkaz, že existuje aj mimo našej planéty. Budú ho však vedci hľadať aj na iných miestach? „V našej slnečnej sústave život môže byť na Jupiterovom mesiaci Europa alebo Saturnovom mesiaci Titan. Planéty majú nevhodné podmienky. Na osvetlenej strane Merkúra je takmer 450°C a&nbsp;na odvrátenej zase hlboký mráz, okolo 170°C pod nulou. Na Venuši je kvôli skleníkovému efektu teplota prakticky všade nad 450°C. A&nbsp;keďže ostatné planéty sú plynné, život sa ani na jednej z&nbsp;nich nedá predpokladať,“ vysvetlil Gerboš.

Skúmanie života na planétach mimo našej slnečnej sústavy je podľa astronóma možné, ale zatiaľ je to len hudba budúcnosti. „Odozva z&nbsp;Marsu trvá niekoľko minút, no k&nbsp;najbližším hviezdam v&nbsp;našej Galaxii, ktoré by mohli mať planetárny systém, letí signál až desiatky a&nbsp;na iné galaxie prinajmenšom milióny svetelných rokov. Neviem si preto predstaviť, ako by ľudia dokázali na takú vzdialenosť komunikovať,“ pousmial sa.

Svetelný rok je jednotka vzdialenosti, ktorá je definovaná ako dráha, ktorú prejde svetlo vo vákuu za jeden pozemský rok. Zodpovedá dĺžke 9 460 730 472 580 800 m.

Čo je to svetelný rok?

Možnosť, že turisti niekedy budú cestovať na Mars však pripúšťa. „Tipujem, že v&nbsp;budúcnosti by to mohlo byť reálne, ale stále je to otázka niekoľkých desiatok rokov,“ povedal.