"Odkedy som sa naučil písať a čítať, odvtedy píšem a čítam. Kedysi som písal o všetkom, čo bolo zaujímavé, dnes píšem hlavne o ľuďoch a ich životných príbehoch. Najkrajšie, najzaujímavejšie, ale i veľmi smutné príbehy vie naozaj napísať len život."

Miroslav Lisál

Ako prvým sa im napríklad podarilo dostať do Bojnického zámku, kde dlhodobo odmietali akýchkoľvek lovcov duchov. Skúmanie paranormálnych javov sa stalo ich vášňou a adrenalínovým dobrodružstvom.

Skupinu Night Hunters tvoria štyria členovia - Miška Stangová (37), jej manžel Michal (38), syn Dean (17) a kamarátka Hanka, ktorá je aj krstnou mamou ich dvoch detí. Hanka pôsobila sedem rokov v&nbsp;inej loveckej skupine a&nbsp;s&nbsp;Miškou i&nbsp;jej rodinou sa počas toho zblížila. „Zistili sme, že sme na rovnakej vlne. Dávame duchom priestor, aby boli vypočutí," začala rozprávanie Hanka.

„Založenie našej skupiny nebolo cielené a plánované. Všetko bolo spontánne a celé sa to osudovo poprepletalo. Všetci máme pre to vášeň,“ potvrdila Miška. Ich prvou spoločnou akciou a&nbsp;prvotným spúšťačom ich skupiny bol dom na cintoríne, kde mali od duchov veľkú odozvu.

Hanku kontaktovala pani, že dom, v&nbsp;ktorom žijú, je postavený na pôvodnom židovskom cintoríne. Keďže rodina chcela zostať v&nbsp;anonymite, presné miesto neuviedli. „Tam sme zistili, že duchovia nechcú zle rodine, ale hnevajú sa na dedinu,“ vysvetlila Miška.

„Fascinovalo nás to, že duchovia sa chceli vyslovene rozprávať,“ pokračuje. „Dávali veľmi pekné a&nbsp;logické odpovede. Povedali nám aj meno a priezvisko ženy, ktorú chceli, aby sme kontaktovali" prezradila Hanka. A toto ženské meno sa im naozaj podarilo na internete nájsť. Miška spresnila, že táto žena písala a sumarizovala informácie o židovských cintorínoch.

A práve pri tomto zničenom cintoríne uviedla, že sa tu ľudia nepekne zachovali k&nbsp;židovským hrobom. „Títo duchovia chceli, aby ju niekto skontaktoval a aby pomohla vytvoriť nejakú pamiatku,“ spresnila Miška. Problémom však boli majitelia domu, ktorí si neželali, aby lovci prezradili, kde sa ich obydlie nachádza. A tak nemohli splniť želanie duchov.

Po tejto spoločnej akcii sa im však projekt Nočných lovcov rozbehol. Založili si na sociálnej sieti svoju skupinu a jednotlivé epizódy z lovu duchov zverejňujú pre svojich fanúšikov.

Najstrašidelnejšiu akciu zažili počas tohto leta v&nbsp;kaštieli v&nbsp;Hájnej Novej Vsi. Po príchode sa sa rozdelili. Michal bol so synom na poschodí a Miška s&nbsp;Hankou zostali dole. "Všetci sme počuli veľmi silný výkrik. Dievčatá sa veľmi zľakli," spomína Michal.

Potvrdila to aj Hanka, že tu mala najväčší strach. Výkrik zaznel spoza jej chrbta. "To bolo prvýkrát, kedy som sa neotočila,“ priznáva. „A ku koncu prieskumu kaštieľa nám duchovia jasne povedali, aby sme už odtiaľ odišli,“ potvrdil Michal. Niekto zjavne nechcel, aby tam boli.

„Keď sme sa duchov pýtali, že kto to nechce, tak odpoveď bola, že on. Nechceli povedať ani jeho meno,“ hovorí Dean s&nbsp;tým, že to bola asi nejaká temná duša. Počas<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/slovenski-lovci-duchov-ktori-sa-s-nimi-dokazu-aj-rozpravat-kde-a-kedy-mali-najvacsi-strach" target="_blank"> živého vysielania</a> im nad hlavami dokonca niekto dupal, keď ich odtiaľ posielali preč. Zvláštne na Hájnej bolo aj to, že spracovanie celej epizódy bolo pre nich náročné a&nbsp;museli sa pri tom striedať, ako keby niečo zlé na nich vplývalo aj z&nbsp;nahratých záznamov.

Zaujímalo nás, aký jazyk duchovia používajú. „My vedome vieme, čo je náš materinský jazyk. Keď vnímate podvedomím, tak fungujete na inej energetickej úrovni, preto oni vedia naše mená skôr, ako ich povieme," vysvetľuje Miška. Vysvetľuje, že väčšinou duchovia z toho, akým jazykom kladú otázky, pochopia, že ním majú aj odpovedať. Dodáva však, že duchovia sa na nich zvyknú napojiť.

Viackrát sa im už stalo, že na nejakom mieste cítili na hrudi až tlak. „To je ten moment, kedy sa na nás entita zamerala a&nbsp;číta nás, zisťuje ,ako sa voláme, akým jazykom hovoríme, aby s&nbsp;nami vedela komunikovať,“ pokračuje Miška. No nie je to tak vždy.

S duchmi sa snažia hovoriť jednoduchou rečou, nepoužívajú neznáme výrazy, aby im rozumeli. S duchmi sa už rozprávali po maďarsky a dostali odpoveď po slovensky alebo naopak. Odpovedali im už aj po česky, rusky, či latinsky. „Latinčina bola taká strašidelná,“ priznáva Dean.

Čo robiť, ak stretnete ducha &gt;&gt;&gt;

Lovci duchov nám vysvetlili, že sa snažia neukázať strach a nebáť sa. Prečo? "Vtedy by sme boli zraniteľní a entita sa nás môže nalepiť,“ potvrdili nám všetci svorne. "Vyslovene strach som ešte nemal. Je to taký zvláštny pocit, kedy mám pred tými entitami rešpekt, ale strach nie. Skôr pociťujem také vzrušenie, kedy čakám, že niečo zistím,“ vysvetľuje Michal.

Pri príchode do objektu skúmania sa snažia pôsobiť dojmom, aby sa s nimi duchovia chceli rozprávať. "Vždy im povieme, že sme prišli na návštevu a sme len hostia, pretože oni sú tam doma,“ hovorí Miška. „Vždy sa pozdravíme, rozlúčime a poďakujeme,“ dodáva Hanka.

Zverejnené epizódy prekvapili viacerých

Navštívili už viaceré miesta, kde vedeli, že sa im môže podariť nadviazať spojenie s rôznymi entitami zo záhrobia. „Neočakávame dopredu, že niečo musí byť a&nbsp;necháme sa prekvapiť. Snažíme sa vcítiť do tej energie, ktorá tam je, aby sme chápali, čo sa im asi stalo,“ hovorí Miška. Majú množstvo zvukových i kamerových záznamov, ktoré im potvrdili, že s duchmi skutočne aj komunikovali. Presvedčili o tom aj tých, ktorí im neverili.

„Hanka sa v&nbsp;Renesančnom kaštieli v Galante duchov pýtala, kto je na vystavenej starej čiernobielej fotografii, priamo tam sme sa ale odpoveď nedozvedeli," vravia lovci. Nahrali ju však ich prístroje. "Pani je cudzia, znelo na nahrávke," hovorí Miška. Keď potom zverejnili túto epizódu, volala im prekvapená pracovníčka kaštieľa, že tá fotografia bola náhodným nálezom, ktorú im dalo do zbierky múzeum. Lovci duchov však o tom dopredu nevedeli.

Jeden duch im dokonca v pripravovanej epizóde o renesančnom kaštieli v Chtelnici prezradil, že ho zavraždili a tiež, kto to urobil. Nevedia síce, kedy prišiel o život, lebo to im neprezradil, ale opísal, čo sa mu stalo.

Najkrajšie duše zažili v&nbsp;Bojnickom zámku a&nbsp;kaštieli v&nbsp;Tomášikove, kde boli dvakrát. Pevnosť Komárno navštívili až trikrát, kde nadviazali kontakt aj so sovietskymi vojakmi, ktorí tu boli až do roku 1991. V Galante navštívili Renesančný kaštieľ a Kaštieľ Esterházy. V obci Abrahám preskúmali v hlboko v lese bývalú ozdravovňu detskej obezity, ktorá bola kedysi poľovníckym zámkom Esterházyovcov. Boli v kaštieli v obci Nebojsa.

Veríte v duchov?

Čo všetko zažili v Bojnickom zámku, si môžete prečítať cez víkend.

Lovci duchov: Chodia na tieto desivé miesta, aby sa spojili s dušami zo záhrobia, boli ste tam?

Autor článku

Miroslav Lisál

Lovci duchov: Chodia na tieto desivé miesta, aby sa spojili s dušami zo záhrobia, boli ste tam?

Autor článku

Miroslav Lisál

Súvisiace články

Viete rozoznať jedlú hubu od jedovatej? Nepoužívajte na to internet, varujú ľudí odborníci!

Záhada neznámeho bieleho tvora vo Veľkom Hincovom plese je vyriešená: Viete, čo to vraj bolo?

Povedali, že nikdy nebude mať deti. Osud to zariadil inak, no Adamko (2) nie je ako iné deti