Vždy presne vedela, čo chce robiť. V novinárčine je doma už od roku 1998. Vo voľnom čase píše knihy, maľuje obrazy, cestuje za pamiatkami.

Tatiana Michalková

"Na podnet rodiny a priateľky sa dnes v skorých ranných hodinách nepálskemu tímu záchranárov podarilo lokalizovať a vyslobodiť telo Ondreja Húserku z trhliny," informoval na sociálnej sieti Slovenský horolezecký spolok James.

Samotné vyslobodenie trvalo až dva dni, pričom prvý deň sa podarilo vysadiť tím záchranárov na mieste nešťastia. Záchranári sa dostali do trhliny a pátrali po tele. "V prvý deň bolo hľadanie neúspešné, nepálsky tím však prejavil veľkú ochotu a na miesto sa vrátili ráno nasledujúceho dňa a akciu úspešne dokončili," informoval ďalej James.

"Táto akcia bola veľmi náročná, preto patrí veľká vďaka za odhodlanie pri pátraní," doplnil James s tým, že v mene rodiny aj horolezcov poďakoval agentúre, ktorá akciu zastrešovala.

"Rodina a my všetci sa chceme poďakovať agentúre 14 Summits Expedition, ktorá akciu zastrešovala, spolumajiteľovi Subinovi Thakurimu, spoločne s NMIA a vynikajúcimi horskými guidami, ktorí samotné hľadanie a vyprostenie realizovali. Pemba Gelje Sherpa, Chhiring Sherpa, Kusang Sherpa, Prakash Sherpa, Altitute Helicap Bibek, Easy Heli service," uzavrel James.

Spolumajiteľ agentúry Subin Thakuri zverejnil na sociálnej sieti fotografiu zo záchrannej akcie aj fotografiu záchranárov, ktorí vytiahli telo slovenského horolezca so slovami vďaky. "Špeciálne poďakovanie za hrdinskú záchrannú akciu na získanie Ondrejovho tela z mimoriadne hlbokej trhliny. Pred pár dňami som uverejnil príspevok o dôvere a odhodlaní našich nepálskych horských sprievodcov - a my sme to dokázali," napísal Subin Thakuri.

Marek Mára Holeček, spolulezec Ondreja Húserku napísal, že ďakuje všetkým za profesionálnu prácu. "Viem, že to bolo veľmi komplikované a náročné. Som rád, že všetci, ktorí sa podieľajú na vyzdvihnutí Ondrovho tela, sú v poriadku. Ešte raz ďakujem všetkým oddaným chalanom."

Húserka a Holeček dokázali nemožné, potom však prišiel pád do trhliny. Čítajte ďalej

Ondrej Húserka úspešne zdolal stenu, ktorú doposiaľ nik nevyliezol - 7234 metrov vysoký Langtang Lirung v Himalájach spolu s jedným z najlepších českých a európskych horolezcov Marekom Holečkom, prezývaným Mára. Ondrej ale pri zostupe nešťastne spadol do ľadovej trhliny.

"Naraz počujem heknutie a čudné zvuky, ktoré môj nervový systém okamžite vyhodnotí ako zlé, zvuky, ktoré sem nepatria. Zježilo sa mi srdce. Revem cez svoje zmučené hlasivky z nedostatku príjmu vody a spálené mrazom. Odpoveď žiadna. Znova a znova. Hlava už veľmi dobre vie, čo sa stalo, iba duša dúfa, že všetko je inak," opisuje Marek srdcervúco posledné chvíle jeho kamaráta Ondreja.

"Bohužiaľ, prichádza náraz reality, kedy odo mňa laná miznú niekde v útrobách ľadového hrdla, kam nemali smerovať. Ondróóó, revem ako tur s nádychom hystérie. Stále dookola opakujem jeho meno. Odpoveď neprichádza. Dlhý, vesmírny čas pre mňa, aj keď určite neubehlo viac ako pol minúty."

Náhle sa však ozve Ondrejov hlas. "Pomoc, pomoc!" Nepremýšľal som, doťukal som sa k hrane diery, zavŕtal posledný šrób do ľadovej steny. Už idem za tebou Ondro, vydrž!" opisuje ďalej Marek s tým, že si neuvedomoval, že riskuje vlastný život.

Za kamarátom zliezol až na dno temnej diery, pokračoval do čierneho tunela, kde nahmatal kamarátovu ruku. "Ondrej kričal: Vytiahli ma, prosím! Medzi týmto okamžikom a márnymi pokusmi ubehli desiatky minút. Snažil som sa. Dýchal a ťahal. Bez úspechu. Priestor bol malý, ľadový a klzký. Moja myseľ si nedokázala vôbec v tom priestore temna predstaviť, ako je tam uväznený," opisuje hrôzostrašné okamihy Marek.

Jedna z vecí, ktorá mu bránila kamaráta zaseknutého v úzkom priestore vytiahnuť bol Ondrejom batoh. Ten rozrezal a začal z neho vyťahovať spacák, rukavice, bundu. Našiel čelovku a rozsvietil ju. "Konečne som videl! Potom prišlo zdesenie. Ondrej bol zakliesnený hlavou a jednou rukou dole. Ťahanie za voľnú ruku nemalo cenu."

Napriek tomu sa Marek pokúšal Ondreja vyslobodiť. Iba jeho otočenie mu trvalo približne dve hodiny. "Čo ťa bolí? spýtal som sa ho. Nič, odpovedal. Bol som opitý radosťou a ostražitosť opadla. Tak sa pohni, lezieme preč z tejto hrobky. Jeho pohyb bol čudne strnulý. Zo začiatku som to prirátal času, ktorý ho mačkal ako v lise, než mi to došlo," doplnil Marek.

Mára bol pri Ondrejovi do poslednej chvíle. Čítajte na ďalšej strane

Jeho ďalšie slová trhajú srdce. "Zlomená chrbtica a opuchnuté horné viečka, ktoré som stále nechcel vidieť ale hovorili zlú správu. Necíti si nohy a ruky má strnulé. Jeho odpovede na otázky boli totálne zmätené. Zhasínala hviezda a odchádzala v mojom náručí. Trvalo to dlhé hodiny..."

Ako som sa dostal z pekla a druhý deň divokým ľadovcom nie je dôležité. Som tu a ten hore mi dal šancu. Asi chcel, aby som o tom mohol vypovedať. Na oplátku ma zaťažil bolesťou a obrazom, ktorý si ponesiem do konca života, do posledného nádychu," opísal Mára svoje pocity po strašnej tragédii.

"Je mi Ondreja, skvelého, šikovného chlapca, smejka tak ľúto. Na myseľ mi prichádza sebaobviňovanie prečo on a nie ja. Túto bolesť si musím niesť a šírim ju ďalej," uzavrel Mára.