Ako reportérka sa venuje spravodajstvu a mapovaniu zaujímavostí najmä v Banskobystrickom kraji.

Kristína Mindáková

V minulosti si v Banskej Štiavnici a jej okolí ľudia pripravovali na Vianoce a Nový rok jedlá, ktoré sa viazali na určité zvyky a poverčivosť. „Na Klastave bol vplyv hlavne hontianskej kuchyne a keďže moja mamička pochádzala z dediny Sudince, tak na Nový rok sme doma mali vždy makové alebo orechové opekance, pirohy (perky), alebo rezance s orechmi a tvarohom,“ spomína Banskoštiavničanka Ľudmila Blašková, majiteľka obľúbenej reštaurácie pri Počúvadlianskom tajchu.

Tradícia hontianskej kuchyne sa prenášala z generácie na generáciu, a jedlá ako pirohy či rezance s tvarohom patrili medzi neodmysliteľné pokrmy sviatočného stola. Ďalej vysvetľuje, že v jej rodine sa kapustnica nikdy neobišla bez klobásky a údeného mäsa. „Neskôr, v 60. a 70. rokoch, sme zvykli pripravovať aj rybie filé a zemiakový šalát,“ hovorí. Čo sa však týka Silvestra a Nového roka, v jej domácnosti platila povera, že na Nový rok sa nesmie jesť nič, čo má perie, aby šťastie „neodletelo“.

Preto sa pripravovalo väčšinou bravčové mäso – hurky, klobásky, vyprážaný rezeň alebo údená šunka. „Toto sa stalo tradíciou pre tunajšie dediny,“ dodáva s úsmevom. Keď sa v 70. rokoch presťahovali do Banskej Štiavnice, spomína, že tu prevládali banícke jedlá, a kapustnica či ryba sa stali neoddeliteľnou súčasťou sviatočného stola. „Aj tu mali svoje miesto opekance, ale nie také, aké sme my na dedine predtým nikdy nerobievali. Pripravovali sa s bryndzou a slaninou,“ hovorí Blašková.

Aký nápoj tu počas sviatkov nemal svoje miesto, si prečítajte na ďalšej strane:

Ak hovoríme o nápojoch počas sviatkov, v minulosti to rozhodne nebol šampanské. V oblasti pod Sitnom, vrátane Banskej Štiavnice, sa pilo tzv. hriatô alebo pálenô, ktoré si ľudia nechali vypáliť z rôznych druhov ovocia. „Pálilo sa aj doma, postupom času sa dostávala do popredia tradícia páleníc a palenô sa dalo vypáliť aj na Počúvadle i na Prenčove. Dal sa skaramelizovať cukor, ktorý sa zalial vodou a pálenkou,“ opisuje Blašková tradičný nápoj, ktorý sa často pil aj ako medicína.

Zaujímavá bola aj tradícia vína z Peria, ktorú obľubovali v Klastave. „Ľudia si báli, či to nie je perie husacie alebo kačacie. Aj keď sme robili zabíjačky u nás, vždy sme totiž napísali, že bude víno z Peria. Hostia boli prekvapení, že čo to je. Vysvetľovali sme im, že oblasť na Klastave, kde sa pestovalo hrozno, sa nazývala Perie,“ hovorí s úsmevom. K tradičným novoročným pokrmom sa viazali aj isté povery.

Podľa etnologičky Kataríny Popelkovej sa v minulosti na Nový rok jedli potraviny, ktoré symbolizovali hojnosť. „Zvykli sa robiť aj dlhé rezance obsypané orechmi, ktoré predstavovali bohaté klasy. Jedlo sa aj bravčové mäso, ktoré bolo symbolom bohatstva, tučnoty a zdravia,“ vysvetľuje Popelková. Naopak, zajac, vták či ryba sa považovali za nevhodné jedlá, pretože symbolizovali šťastie a bohatstvo, ktoré mohli „odletieť, ujsť či odplávať“.

Aj keď sa mnohé z týchto povier a tradícií už dnes neberú až tak vážne, Ľudmila Blašková si myslí, že ich dodržiavanie má stále miesto v mnohých rodinách. „Nejaká poverčivosť v nás zostala. Človek musí niekedy žiť aj v určitých ilúziách,“ uzatvára s úsmevom.

Prekvapí vás, čo voľakedy jedávali na sviatky v okolí Štiavnice: Banícke jedlá i víno z Peria!

Autor článku

Kristína Mindáková

Prekvapí vás, čo voľakedy jedávali na sviatky v okolí Štiavnice: Banícke jedlá i víno z Peria!

Autor článku

Kristína Mindáková

Súvisiace články

Wolfi z Dunaja, Mirka, či Erik: Zdravotne znevýhodnení herci ukazujú, že umenie nepozná hranice

Peter (62) je farár, akého ste ešte nevideli! Po bohoslužbe vyzlečie sutanu a uteká na koncert

Tomáško (16) bojuje s náročnou diagnózou: Nechcem len prežívať, chcem si život užívať!