TASR

Štedrý deň ako ústredný deň vianočných sviatkov mal podľa Škodovej v minulosti zvláštne postavenie. Cirkevne predpísaný pôst sa strážil rôznymi trestami, ktoré mali človeka postihnúť, ak ho nedodržal. Každý sa usiloval vyhnúť zlým emóciám, pretože ak by sa v tento deň vyskytli v domácnosti, opakovali by sa aj ďalší rok.

Viaceré vianočné povery v regióne Novohrad súviseli s hospodárstvom či so zdravím. Dvor a dom zametali ľudia novou metlou, pastieri zas roznášali brezové prúty, s ktorými ich vyšibala gazdiná. "Gazdovia v Boľkovciach pred štedrou večerou uväzovali povriesla zo slamy okolo kmeňov ovocných stromov v záhradách, aby dobre rodili. V už zaniknutej obci Lešť každý čakal, či sa mu nalačno kýchne. Ak sa mu kýchlo, mal sa dožiť ďalšieho roka," dodala Škodová.

Pre gazdiné sa Štedrý deň začínal skoro ráno miesením cesta na vianočné pečivo, dopoludnia potom pripravovali varené jedlá. "V katolíckych obciach sa aj pri večeri dodržiaval pôst, jedli sa iba jedlá rastlinného pôvodu pripravené na masle. Ak aj gazdiná pripravila mäsové jedlá, jesť ich mohli až po polnoci. V evanjelických obciach sa varila kapustnica s klobásou a na štedrovečerný stôl sa dostalo aj bravčové mäso," priblížila etnologička NMG.

Zaujímavý zvyk dodržiavali počas Štedrého dňa obyvatelia Málinca. Keď podvečer začali v obci vyzváňať zvony, ľudia vyšli zo svojich domov k potoku alebo k rieke Ipeľ na okraji obce, kde sa umývali do pol pása. "Ak niektorí nemohli prísť, napríklad pre chorobu alebo iné vážne problémy, voda sa im priniesla v hrnci alebo vo vedre. Postavili sa do stredu dvora alebo kuchyne a poumývali sa," uviedla Škodová.

Štedrovečerná večera sa v Novohrade tradične začínala po vyjdení prvej hviezdy a sprevádzalo ju viacero rôznych zvykov. Ľudia nezabúdali ani na svojich zomrelých blízkych, na prázdny tanier na stole pre nich odložili z každého jedla. Podávali sa i oblátky s medom a cesnakom, tradičné bolo aj krájanie jablka.

Po štedrovečernej večeri sa jedlá väčšinou neodnášali a na stole ostali minimálne do ďalšieho dňa. Omrvinky zo stola sa nevyhadzovali, ľudia ich pozbierali a odložili. "Používali sa na liečenie a miešali sa so zrnom pri siatí. Dievky si vzali pár omrviniek a dali si ich pod vankúš. Cez noc sa im snívalo, za koho sa vydajú," priblížila Škodová.

Poznáte vianočné tradície v slovenských regiónoch? Čakanie na kýchnutie i umývanie sa v potoku!