TASR

Daniela Pirschelová

Ľuba Pajtinková

reg.

Viac nezamestnaných hlásia už aj úrady práce. „Zaznamenávame zvýšený záujem o&nbsp;evidenciu hlavne od klientov, ktorí sa vrátili zo zahraničia,“ informovala Jana Lukáčová z&nbsp;Ústredia práce, sociálnych vecí a&nbsp;rodiny. K&nbsp;dnešnému dňu síce bolo nahlásených už aj 8 hromadných prepúšťaní s&nbsp;počtom 394 ohrozených zamestnancov, no oproti vlaňajšku nejde o&nbsp;mimoriadny stav, keď od januára do marca 2019 zamestnávatelia hlásili 9 hromadných prepúšťaní a&nbsp;ohrozených bolo 572 miest.

Nový minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) už otvorene hovorí: Nezamestnanosť na piatich percentách neudržíme, bude stúpať. Krajniak chce podporiť zamestnávateľov, aby bolo pre nich výhodnejšie udržať pracovné miesto, ako zamestnanca prepustiť. „Myslíme si, že v tejto chvíli by mal každý trochu niesť ten náklad. Zamestnanec nedostane stopercentnú mzdu, keď bude musieť byť doma, ale veľkú časť jeho čistej mzdy mu vieme garantovať. Zamestnávateľ nedostane preplatené všetky náklady práce, ale veľkú časť tých nákladov mu budeme vedieť garantovať,“ povedal pred časom Krajniak.

Minister predstavil aj prvé opatrenia na zmiernenie dôsledkov pre zamestnávateľov a živnostníkov. Jeným z nich bude príspevok na podporu udržania pracovného miesta, ktorý si zamestnávatelia budú môcť nárokovať na regionálnych úradoch práce. Projekt bude financovaný z Európskeho sociálneho fondu, prípadne štátneho rozpočtu. „Nárok bude po dobu mimoriadnej situácie a určitú dobu po skončení. Nárok má aj zamestnávateľ, ktorý musel prevádzku zatvoriť z dôvodu straty odbytu alebo pri problémoch na strane dodávateľov. Výška príspevku a stanovenie presných podmienok, toto všetko je rámec, ktorý po schválení zákona určí vláda,“ vysvetlil Krajniak. Príspevok si budú môcť nárokovať aj živnostníci (SZČO).

Vláda plánuje aj ďalšie opatrenia. „Pevne verím, že sa medzi slovenskými opatreniami objaví aj Kurzarbeit, ktorá sa používa v Rakúsku a Nemecku,“ povedal v tejto súvislosti pre Plus JEDEN DEŇ rakúsky ekonóm Wilfried Serles z poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Inak podľa neho hrozí, že sa koronavírus zo zdravotnej epidémie zmení na sociálku so stovkami nezamestnaných. Kurzarbeit, v preklade krátka práca, je systém, počas ktorého majú zamestnanci skrátený úväzok, ale dostávajú svoj plat takmer v plnej výške.

„Firmám umožňuje udržať zamestnancov za pomoci štátu, pričom pracovníci pocítia len minimálne zníženie platu. Štát prevezme na seba náklady a tým umožní firmám prežiť. Takto budú firmy v momente, keď sa situácia zlepší, pripravené okamžite obnoviť výrobu a služby. Kurzarbeit je férové sociálne opatrenie, ktoré môže zachrániť ekonomiku,“ argumentuje Wilfried Serles. Tvrdí, že pre firmy bude v najbližších mesiacoch najzásadnejšie udržať si zaškolených a skúsených zamestnancov, aj keď musia obmedziť alebo zastaviť výrobu. Prípadné masové prepúšťanie by mohlo firmy dostať na kolená a vytvoriť armádu nezamestnaných, čo by zase mohlo položiť celú ekonomiku.

Kurzarbeit, krátka práca, znamená, že zamestnanci pracujú kratší čas a&nbsp;výpadok príjmu im nahradí štát prostredníctvom úradov práce. Zamestnávateľ sa za to, že štát prevezme čiastočne jeho náklady, zaviaže neprepúšťať. Nemecko využilo tento systém napríklad v&nbsp;rokoch 2012/13 a&nbsp;v&nbsp;roku 2019, aby zmiernilo následky finančnej krízy. Teraz, v&nbsp;čase koronakrízy, ho zaviedlo Rakúsko, schválilo ho aj Česko.

Kratší pracovný úväzok by mohla využiť každá firma, ktorá je nútená znižovať objem výroby alebo služieb, či kompletne pozastavuje činnosť. Počas tohto obdobia sa pracovné úväzky síce skrátia, ale zamestnanci si zachovajú zamestnanie a môžu sa vrátiť do práce okamžite, ako to bude možné.

Ako funguje skrátenie pracovného času v Rakúsku

Určite by to v mnohých firmách vyriešilo ich problém s úhradou pravidelných mesačných platieb a splátok úverov, ktoré sú nastavené na presné termíny. Týmto ústretovým krokom by sa príjem každého zamestnanca dostal na úroveň, akú mal predtým.

Nebol by to zlý nápad, bolo by to správne, firmy platia odvody, dane, z ktorých má štát príjmy. V súčasnej situácii sú firmy obmedzované v podnikateľskej činnosti a preto to považujem za správne.

To by bola výborná pomoc od štátu. Teraz sa veľa firiem dostane na dno. Zamestnancom musíme dať výplaty, aby prežili. Nikto z malých podnikateľov nemá vytvorené také zásoby, aby to mohol potiahnuť niekoľko mesiacov.

Nezamestnaných bude oveľa viac! Pomôže nám systém, ktorý využíva Rakúsko i Česko?