Ako reportérka sa venuje spravodajstvu a mapovaniu zaujímavostí najmä v Banskobystrickom kraji.

Kristína Mindáková

“Pán doktor Mika, ak by ste súhlasili, radi by sme sa s vami stretli a urobili rozhovor,” zavolali sme Karolovi Mikovi ešte v pondelok poobede. Úctivo nám odpovedal, že si to musí rozmyslieť, predsa má už svoj vek a máme sa ozvať na druhý deň ráno. “Pokojne sa zastavte, budem sa na vás tešiť. Viem, že je to vaša práca a ťažko by som vám povedal nie,” poznamenal s úsmevom v utorok a rovno nás inštruoval. “Prosím uľahčite mi to. Keď tu budete, zavolajte mi, ja vám otvorím bráničku, vojdite dnu a z okna vám spustím kľúč, ktorým si otvoríte a vyjdite hore,” vysvetlil a tak aj bolo.

FOTOGRAFIE Z NÁVŠTEVY U DOKTORA KAROLA MIKU SI POZRITE VO FOTOGALÉRII:

Vilka v Banskej Bystrici, v ktorej doktor Karol Mika žije, pôsobí majestátne a má úžasnú energiu. V niektorých momentoch sme mali pocit, akoby tu zastal čas. Vyšli sme hore na druhé poschodie a tam nás už privítal aj napriek vysokému veku vitálny, dobre oblečený pán s iskričkami v očiach. Rozsiahla chodba a štýlová kuchyňa ladená do červených tónov nás zaujala už hneď pri vstupe. Chvíľu sme sa v nej zdržali a následne nám ukázal svoju pracovňu, kde každý deň od rána stále pracuje. Najnovšie na vlastnej autobiografii. 

“Teraz s Božou pomocou píšem pamäti, autobiografiu a keď Pán Boh dá, čoskoro by som to mohol dokončiť. Text je už hotový, robím korektúru, len neviem nikde nájsť staré albumy s fotografiami. Keď ich nájdem, potom budem môcť knihu vydať,” hovorí Mika a sadá si za počítač. V tejto oblasti nie je žiadnym nováčikom - má za sebou už viacero rôznych odborných publikácií zo sveta medicíny, ale aj o svojich spomienkach napísal dve knihy.

“Je tam len nepatrná časť z mojich spomienok. Chcel by som toho napísať oveľa viac, ale to sa jednoducho nedá, boli by to veľmi hrubé knihy,” smeje sa s tým, že nebyť jeho manželky Martušky, nikdy by nenapísal ani jednu knihu. Práve ona bola tou, ktorá mu vytvorila priestor a možnosti, aby mohol písať. Odišla na večnosť asi pred štyrmi rokmi. “Pri každej knihe som napísal, že vznikla hlavne vďaka tomu, že ma ušetrila od iných prác a mal som tak priestor tvoriť,” poznamenáva.

Karol Mika ukončil svoju dlhoročnú lekársku prax len pred niekoľkými týždňami, a to po 72 rokoch. Priznáva, že sa tak rozhodol sám, hoci sa mu rozhodovalo veľmi ťažko. Keď o tom rozpráva, nedá sa nevšimnúť, že zosmutnie. “Práca mi veľmi chýba. To bol vlastne môj život. Ja som nie pravý ja, keď nemám pacientov. Ale jednoducho zdravotná stránka, alebo skôr vek ma prinútili, že som to dobrovoľne nechal,” vysvetľuje. Okolie naňho tlak nevyvíjalo, skôr naopak.

Pacienti sa ho pýtali prečo sa tak rozhodol a mnohí sa zaňho aj modlili. “Nuž preto, že už nevládzem. Pokiaľ by som ďalej robil, už nie som tak spoľahlivý. Moji pacienti ma mali radi. Ja som totiž nikdy neliečil vek, ale chorobu. Nikdy som nikomu nepovedal, že čo vy ešte chcete, máte 90 rokov, buďte rád, že ste rád,” poukazuje na svoj ľudský prístup, čím si získal srdcia svojich pacientov. Tých prevzala jedna z jeho dcér, ktorá je tiež lekárkou. Takže vlastne zostali “v rodine”. “Niektorí pacienti prídu aj teraz za mnou, že ma chcú pozdraviť,” teší sa pán doktor.

Jeho denný režim sa ukončením praxe prirodzene zmenil. Aj keď sa mu už ťažšie chodí, najmä hore po schodoch, po priestrannom dome toho niekedy nachodí dosť. “Keby som mal krokomer, tak by to boli kilometre. Kým prejdem z izby do kuchyne a odtiaľ na terasu, tak mám toho dosť. Nie, že by som sa chcel špacírovať, ale musím ešte kadečo spraviť. A keď už mám v nohách dosť, tak si sadnem a dokončujem tú autobiografiu,” poznamenáva s tým, že hoci jeho súčasný denný režim nie je nudný, nie je podľa jeho gusta.

Karol Mika nočný typ človeka nie je a vždy považoval noc za vyhradenú spánku. Vstáva najneskôr o 8. hod., porobí si všetky neodkladné záležitosti a pustí sa do písania. Síce má aj televízor, ten veľmi nepozerá. “Málo vecí ma upúta, občas nejaké dokumenty. Teraz som pozeral program s mojím bývalým spolužiakom Jankom Havlíkom a zistil som, že to bol skutočný charakter,” hovorí. Nemôžeme si tiež nevšimnúť množstvo, najmä odborných kníh v jeho domácej knižnici. Je zrejmé, že tiež rád číta.

Kvalitný spánok je podľa neho jedna z najdôležitejších vecí a vždy aj bol. Priznáva, že síce ako študent dostával aj prospechové štipendium na medicíne, nikdy neprebdel žiadnu noc štúdiom. Spomína si aj na množstvo nočných služieb, ktorých sa mu dostalo v rámci profesie. “Po prebdenej noci je človek doslova “osprostený”. Vždy som si na to dával veľký pozor. Vždy som sa vrúcne modlil, aby som nikomu neublížil. A vďaka Pánu Bohu, za tie roky sa nič zlé nestalo,” hovorí Mika.

Keď sa ešte ako dieťa rozhodoval, kam budú smerovať jeho životné kroky, vyberal si medzi dvoma láskami - výtvarným umením a medicínou. Keďže bol jeho otec notár pôsobiaci v obci Prenčov pri Banskej Štiavnici, mal na dosah množstvo zaujímavých odborných publikácií z rôznych oblastí, ktoré si denne so záujmom študoval. Aj práve z oblasti medicíny. Asi ako 15-ročný sa ocitol v Martine na operácii mandlí. Na izbu kde ležal, prišiel lekár k druhému pacientovi a vysvetľoval mu, že má zriedkavú chorobu.

“A ja som práve túto chorobu už predtým niekde vyčítal a zapamätal som si jej názov. Tak som povedal, že ide o tú a tú chorobu a doktor zostal prekvapený. Ja som sa ale nevyťahoval, vedel som to proste,” smeje sa Karol Mika. Ten študoval niekoľko rokov na banskoštiavnickom gymnáziu a neskôr sa s rodičmi presťahovali do Banskej Bystrice.

“Volali sme ju hrbatá Banská Štiavnica, lebo idete len hore alebo dole. Ako deťom nám to nevadilo. Vtedy som ju vnímal trochu ináč, predsa tá detská pamäť. Aj ako dospelý som tam bol potom párkrát, no pre prácu som nemal veľa času. Ale chodievali sme občas do Prenčova, kde v minulosti pôsobil môj otec ako notár,” spomína si. Jeho mama zas pracovala ako zdravotná sestra v&nbsp;banskobystrickej vojenskej nemocnici. Napokon teda zvíťazila medicína a lekársku fakultu Univerzity Komenského absolvoval v roku 1955.

Na otázku, čo by mal človek robiť, aby mal dlhý a zdravý život odpovedá, že by nemal podceniť už spomínaný kvalitný spánok, zdravú stravu a šport. Ale ten s mierou, pretože vrcholový šport môže mať na človeka práve opačný efekt. “Aj môj otec bol športovec, ešte ako maturant išiel na olympiádu, kde vo viacerých športoch získal množstvo medailí. Aj môj vnuk Peter Budaj je hokejista. Ale na tom zásluhy nemám, nenútil som ho do toho, práve naopak. Mal som totiž veľa pacientov športovcov a vedel som, že už ako 30-roční mali problémy,” ozrejmuje.

Čo sa týka stravovania, sám si doma nevarí, ani k tomu nikdy vzťah nemal. A ak aj bol náhodou nútený, vždy to dopadlo zle - buď mu všetko prihorelo, alebo sa to nedopieklo. “Rehoľná sestrička mi doniesla predvčerom obed. Ale keď som to zjedol, musel som jej zavolať. Chúďa myslela, že urobila niečo zle. Povedal som jej však, že ten obed nebol jednotka, ale jednotka s tromi hviezdičkami,” povedal nám s nadšením pán doktor.

“Bolo to soté, kuracie prsia a ešte aj tie zemiačiky boli perfektné, také pripečené, ale nie zhorené. Jednoducho som jej musel zatelefonovať. Ja si však vždy jednu porciu, ktorú mi donesú, rozdelím na dve. Nebol by som schopný to zjesť. Keby som to zjedol celé, asi týždeň by som bol prepchaný. Nič mi nie je tak proti srsti, ako vyhodiť jedlo. To sa u nás nikdy nenosilo,” hovorí.

Tajomstvo jeho pevného zdravia ja aj v tom, že sa neprejedá a nikdy nepreferoval mastné. “Nieže by som to chcel kvôli diéte, jednoducho mi to nešlo. Ak ale mám nejak “zhrešiť”, mám rád napríklad čiernu čokoládu, no tiež samozrejme nie celú štangľu, ale len jeden riadok,” dodáva s úsmevom Karol Mika. Pri vyprevádzaní nás ešte osvieži pozitívnou energiou a elánom. "Prajem vám všetko dobré, hlavne pevné zdravie. Nechá vás ochraňuje Pán Boh," kýva nám.

Lekár Karol Mika (97) ukončil prax po 72 rokoch: Pacienti a práca mi chýbajú, už to nie som ja

Autor článku

Kristína Mindáková

Lekár Karol Mika (97) ukončil prax po 72 rokoch: Pacienti a práca mi chýbajú, už to nie som ja

Autor článku

Kristína Mindáková

Súvisiace články

VIDEO Najstarší ordinujúci lekár Karol Mika (90): Najhoršie bolo vidieť umierať vlastnú dcéru!

Je absolútnou LEGENDOU medzi lekármi. Neskutočné, v akom VEKU prestal ordinovať!

Najstarší lekár: Karol Mika ordinuje už neuveriteľných šesťdesiatšesť rokov!