Hotdog nie je Amerika a zemiaky vraj spôsobujú lepru. Toto ste o obľúbených dobrotách netušili

Šokujúca cesta dobrôt: Predchodcu koly s kokou promoval niekto, od koho by ste to fakt nečakali

Prečo je mrkva oranžová, keď bola fialová a ako sa z vražednej potraviny stala milovaná?  

tami

Hotdog, alebo po slovensky párok v rožku, je síce symbolom pouličného jedla v Amerike. Vidieť ho v každom americkom filme a na každom baseballovom zápase. Ako píše <a target="_blank" rel="noopener" href="http://idnes.cz">idnes.cz</a>, pravda je taká, že hotdog nie je americké jedlo. Jeho korene nesiahajú nikam inam, ako do Európy.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/hot-dog-nie-je-amerika-zemiaky-vraj-sposobuju-lepru-toto-ste-oblubenych-dobrotach-netusili">Viac fotografií nájdete v galérii</a>

Koniec koncov, ani súčasní Američania nie sú pôvodnými Američanmi. Ide o prisťahovalcov z Európy, ktorí si so sebou priniesli aj množstvo európskych dobrôt, medzi nimi tiež hotdogy. Tie do Zámoria dopravili Nemci a začali ich tu aj predávať. Stalo sa tak v roku 1871, kedy si prvý stánok s hotdogmi otvoril v New Yorku nemecký mäsiar Charles Feltman.

Samotná otázka pôvodu hotdogov je diskutabilná. Z histórie však vieme, že vôbec prvú klobásku mal pripraviť už kuchár cisára Nera. Bravčové klobásky podobné párkom v rožku v skutočnosti vznikli v nemeckom Frankfurte nad Mohanom ešte skôr, ako Kolumbus vplával do Nového sveta.

Komu konkrétne ale skutočne patrí prvenstvo vo výrobe hotdogov nie je úplne jasné, ale v tejto súvislosti sa spomína hlavne meno mäsiara Johanna Georga Hehnera, ktorý ich priviezol do Frankfurtu a servíroval ich s pečivom a kyslou kapustou.

Prečo považovali Európania paradajky za hnusné, čítajte na ďalšej strane

Paradajky miluje snáď každý. Tí, čo majú šťastie a majú domy so záhradkou, ich od zimy pestujú v kvetináčoch, na jar sadia a potom sa už len tešia z plodov svojej práce. Ani paradajky však nepochádzajú odtiaľ, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Európa v minulosti o rajčinách ani nechyrovala. Obyvatelia starého kontinentu sa s nimi zoznámili až v 16. storočí vďaka zámorským plavbám do Ameriky. Pre jednu z pôvodných predkolumbovských civilizácií Aztékov, ktorí žili v dnešnom strednom Mexiku medzi 12. až 16. storočím boli paradajky bežnou potravinou.

V Európe sa pôvodne s veľkou slávou nestretli. Európskym rozmaznaným jazykom chutili kyslo a tak ich radšej ako na tanier vkladali do vázy. Potom ale prišli Taliani a pôvodné kyslé rajčiaky vyšľachtili do súčasnej sladkej podoby.

Mozzarella je produktom šetrenia. Čítajte ďalej

Obľúbený syr mozzarella je skutočne talianskym vynálezom, čo však málokto tuší, oproti paradajkám má duchovnejší príbeh. Benediktínski mnísi z kláštora San Lorenzo di Capua v provincii Caserta pripravovali už v 12. storočí z kravského mlieka syr, ktorý volali mozza. Ponúkali ho spolu s chlebom na každoročnej púti.

Mozza sa začala vyrábať tiež z ovčieho mlieka, ale v rámci finančnej úspory sa zrodila v hlavách farmárov myšlienka, vymeniť pôvodné mlieko za byvolie. Kým z byvolieho mlieka dokázali vyrobiť až 24 kilogramov hodvábne hladkého syra, z rovnakého množstva kravského mlieka vyrobili len necelých 13 kilogramov. Prvý písomný záznam o kráľovnej syrov tak pochádza z prvej ilustrovanej kuchárky na svete od Bartolomea Scappiho z roku 1570.

Prvý nápoj s obsahom koky promoval niekto, od koho by ste to fakt nečakali. Čítajte ďalej

Coca-cola je americký vynález. To vedia všetci. Ale ani to nie je tak úplne jednoznačné. Aj keď jej príbeh sa začal písať už v roku 1886 a zmiešal ju lekárnik John Pemberton v Atlante, v štáte Georgia. Faktom je, že tri roky predtým chemik z Korziky Angelo Mariani zmiešal víno z Francúzka so šiestimi miligramami extraktu z koky a svoj životabudič, ktorý odporúčal ako liek, nazval „Vin Mariani.“

Niet divu, že obľuba nevšedného nápoja s kokou raketovo narástla a deň si ňou spríjemňovali napríklad Thomas Alva Edison či spisovateľ Jules Verne. Dokonca aj deti mohli čarovný nápoj s kokou piť, tým sa však miesto odporúčaných troch pohárov denne mal servírovať len jeden.

Obrovským paradoxom je, že hlavnou reklamnou tvárou nového produktu sa stal pápež Lev XIII., ktorý na plagátoh hlásal, že Vin Mariani je skvelý povzbudzovač energie v prípade, že už ani modlitba nestačí.

Coca-colu tak nielenže predbehol drink s charakteristickou karamelovou farbou a bublinkami, ktorý plnil funkciu dnešných „energeťákov“, ale navyše sa jej v začiatkoch vôbec nedarilo. Každý deň sa jej predalo menej než desať kusov a tržby za prvý rok dosiahli len päťdesiat dolárov.

Mozgové tonikum, ako kole hovorili, bolo bohatým zdrojom kofeínu a obsahovalo tiež výťažky z koky a plodov koly špicatej. Dnes sa predáva vo veľkom a vlani dosiahli zisky spoločnosti približne 43-miliónov dolárov. A to už ani súčasná kola neobsahuje pôvodné výťažky z koky, čo je pôvodný ker z Ánd a celosvetovo je známy pre svoj psychoaktívny alkaloid kokaín.

Viete, aká bola pôvodná farba mrkvy? Dočítate sa na ďalšej strane

Ktorý Slovák nemiluje mrkvu? Ide o jeden z najobľúbenejších druhov zeleniny. Vedeli ste však, že jej pôvodná farba nebola oranžová, ale fialová, či žltá? Domovinou mrkvy je Afganistan a Irán. Oranžovou sa stala mrkva až po zásahu holandských botanikov. Tí ju takto vyšľachtili, aby si uctili vládnuci rod oranžsko-nassavský. Jeho farbou je totiž, ako aj z názvu vyplýva, práve oranžová.

Za čo boli hranolky náhradou? Čítajte ďalej

Odkiaľ sa ale v Európe vzalo naša najobľúbenejšia plodina, ktorou sú zemiaky? A ako vznikli hranolky? Rovnako ako s rajčinami, ani so zemiakmi, plodinou z Ameriky, nevedeli pôvodne Európania zaobchádzať. Na začiatku z nich dokonca piekli chlieb, pričom netušili, že ich vňať je jedovatá, preto dochádzalo k častým otravám.

Za objavom obľúbených hranoliek nestála kucharská kreativita, ale hlad dedinčanov z Belgicka. Hlavne v údolí Dinant a Lutych boli už v 17. storočí zvyknutí smažiť si prúžky nalovených rýb. V zime však rieka zamrzla a bolo po úlovku. Vtedy prišli na radu zemiaky, ktoré si ľudia nakrájali na krúžky. 

Zaujímavé je tiež to, že v tej dobe Francúzi používali zemiaky len ako kŕmenie pre prasatá, pretože si mysleli, že ich konzumácia spôsobuje malomocenstvo. Za jedlé pre človeka boli vo Francúzku vyhlásené až v roku 1772. 

Toto ste o obľúbených dobrotách netušili: Hotdog nie je Amerika a zemiaky vraj spôsobujú lepru?