Rodiny s deťmi z Vrakune či Podunajských Biskupíc zvyknú voľný čas tráviť v parku Medzijarky o ktorom domáci vedia, že sa v ňom nachádza ufo. Keď však chcete prejsť cez cestu na druhú stranu, do očí vám padne obrovská silueta komplexu bytových domov Stavbárska 34-42, ktorý sa medzi ľuďmi nazýva aj Pentagon.

Pozrite si video, ako vyzerá okolie Pentagonu.

Bytovka Pentagon je známa tým, že sa tu už dlhoročne nachádza otvorená drogová scéna. Narkomani si aplikujú drogy priamo pred očami okoloidúcich, v tráve nájdete desiatky striekačiek a v blízkosti je prakticky všadeprítomný smrad od moču a bordel.

Medzi Bratislavčanmi je však známe aj to, že sa situácia v Pentagone oproti minulosti už dosť zlepšila. Nedalo nám to a vybrali sme sa situáciu preveriť na vlastné oči. Pri vchode Stavbárska č. 42 tak stretávame usmievavú Lenku (53), ktorá je tu zástupkyňou vlastníkov - domovníčkou, no podľa jej vlastných slov jej nikto nepovie inak, než správkyňa. V Pentagone žije od roku 2000, čiže 22 rokov. V tých časoch ešte narkomani spali kade-tade na chodbách či schodisku. Lenka nám sľúbila, že nás prevedie a porozpráva o živote v bytovke z ktorej má strach celá Bratislava.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/dve-tvare-bratislavskeho-pentagonu-jednej-strane-ste-mohli-jest-zeme-ale-druhej">FOTKY aktuálneho stavu Pentagonu nájdete v GALÉRIÍ&gt;&gt;&gt;</a>

Spoločne sa teda vyberáme preskúmať vchody 40 a 42, ktoré boli kedysi absolútne najhoršie. Dnes je to naopak. Už pri vstupných dverách cítiť vôňu "novoty", steny aj podlaha sú čisté a interiér vyzerá moderne a novo. Jediný rozdiel oproti vchodu v typickej novostavbe sú všadeprítomné kamery, alarmy a čipy. 

Na úvod nám Lenka rozpráva s akými problémami sa museli vysporiadať. "Hádam aj dva roky do našich dvoch vchodov odmietali pracovníci pošty doručovať zásielky, lebo sa jednoducho báli," hovorí s tým, že vtedajšie schránky boli situované na 1.poschodí, boli značne zdevastované a v tom priestore sa pravidelne zdržiavali narkomani, ako Lenka hovorí neprispôsobivé osoby. Niekoľkokrát došlo aj k slovným útokom zo strany narkomanov, situácia bola naozaj neúnosná. "Tieto neprispôsobivé osoby neboli obyvateľmi vchodu, ale bezdomovci z okolia," zdôrazňuje Lenka.

Pozrite si video, ako fungujú alarmy v Pentagone.

"Vnútorné spoločné priestory vchodu boli extrémne poškodené, dvere na poschodia aj sklenené výplne boli porozbíjané. Vstupné železné brány mali neustále poškodený zámok, preto sa pri neustálych opravách/výmenách namontoval elektromagnetický zámok. Ale poškodzovanie pokračovalo, najmä neprispôsobivými osobami a ešte aj osobami bývajúcimi vo vchode ktoré žili z predaja omamných látok – veď chodby domu mali plné zákazníkov, brány boli doslova rozkopané," hovorí Lenka s tým, že schodiská využívali narkomani na prespávanie a boli plné odpadkov, výkalov, striekačiek – zápach a špina. Dnes je však situácia iná a schodisko je nové a čisté. A tiež aj poriadne zabezpečené alarmom, ktorý sa zapne po pár sekundách.

Presúvame sa teda do výťahu. Ani ten nebol v minulosti štandardom. Pre zlý technický stav boli výťahy odstavené – skoro 2 roky, narkomani rozobrali čo sa len dalo, do výťahovej šachty hádzali odpadky či staré oblečenie. "Keď sme pred opravou čistili výťahové šachty, bolo v nich 12 kontajnerov odpadu. Obyvatelia domu sa voľakedy ani len nepozdravili, jednoducho sa čo najrýchlejšie zamkli doma. Chýbala komunikácia medzi slušnými susedmi, obavy a strach boli citeľné."

V tejto zúfalej situácii v roku 2006 niekoľko statočných vlastníkov bytov vytvorilo Domový výbor a hľadali cestu a riešenia na zmenu k lepšiemu. "Pochopili sme, že bez odbornej pomoci by sme asi neboli úspešní, preto sme oslovili OZ Bezpečné bývanie a vzhľadom tomu, že bytový dom už bol v nútenej správe sme museli riešiť zmenu správcu," hovorí Lenka s tým, že v roku 2015 sa podarilo uzatvoriť zmluvu so správcovskou spoločnosťou Spokojné bývanie. Zabezpečiť dom bezpečnostnými technickými zariadeniami a kontrolovateľným prechodovým systémom, celková revitalizácia bytového domu boli iba prvé kroky. "Na túto premyslenú zmenu boli potrebné peniaze – cez 2 milióny EUR, vlastné zdroje boli nepostačujúce, ale podarilo sa nám získať pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania – splácať ju my vlastníci budeme 20 rokov."

Dostávame sa na prvé poschodie, kde boli kedysi schránky. Na stenách je niekoľko foto materiálov – memory galery, ako Lenka hovorí aby sme nezabudli ako sme žili. Dnes je tu Komunitná miestnosť, vysvetľuje Lenka ukazuje nám tabuľky od inštitúcií, ktoré prispeli na vytvorenie. "Chceli sme vytvoriť miesto na pokojné a dôstojné stretávanie sa. Financovanie prerábky jedného zákutia terasy na komunitnú miestnosť v značnej miere zastrešilo OZ Bezpečné bývanie, prispelo aj ministerstvo vnútra. V tom čase prebiehala súťaž Nadácie VUB, projekt sme nazvali Pentagon je náš domov, oslovili sme mimo iných aj stránku ZOMRI aby prezdieľali túto súťaž a najmä vďaka nim sme vyhrali a dotáciu (5.000,-€) získali," hovorí Lenka s tým, že komunitná miestnosť slúžila aj na stretnutia so správcom, s obyvateľmi, so inštitúciami, na porady Domovej rady. Dnes v nej odborné poradenstvo poskytujú terénny sociálny pracovníci Magistrátu – pre obyvateľov Pentagonu a aj obyvateľov okolitých domov

Lenka nám ďalej ukazuje priestor, ktorý bol v minulosti presklený, no dnes je už zamurovaný. Práve neustále rozbité sklo bolo možným zdrojom poranenia. Rozprávame sa o ľuďoch, ktorí bývajú v dome. "Sú medzi nimi aj osoby závislé od omamných látok, ale správajú sa kultivovane. Ak aj niečo vyvedú, náklady na opravu sa zosobnia. Všetci obyvatelia sa majú chovať v súlade s domovým poriadkom, pri jeho porušení je možné uplatniť zmluvnú pokutu, napr. za fajčenie vo výťahoch či spoločných priestoroch, vpúšťanie cudzích osôb do domu, zneužitie čipu (používanie čipu cudzou osobou), odkladanie nadrozmerného odpadu na kontajnerové stojisko," vysvetľuje Lenka s tým, že niektorí obyvatelia sa takpovediac učia normálne žiť.

Spoločne sa presúvame na chodbu, na ktorej sú už normálne byty. To, že sa v týchto dvoch vchodoch už žiadne neprispôsobivé osoby nenachádzajú potvrdzuje fakt, že si obyvatelia na chodbe nechali bicykle. Stretávame usmievavú upratovačku. Pentagon celý pravidelne a často upratujú. Lenka nám ďalej ukazuje zamurované stupačky. "Museli sme to urobiť. Niektoré boli totižto úplne plné odpadu. Pamätám si na také časy, že viac, ako 15 krát do roka horelo. Tie stupačky boli veľký problém. Keď sem prišli policajti na kontrolu, tak narkomani nahádzali práve „varené dobroty“ do stupačiek," spomína Lenka na ťažké časy a hovorí o tom, že v stupačkách našli aj zbrane, kyselinu či autobatérie. "Aj hydrantové skrinky boli rozbité. Keď neprispôsobivé osoby byvakujúce na chodbe potrebovali vodu, otvorili si hydrant a vodu si jednoducho nabrali. Následne to nechali pustené. Peniaze sme prakticky stále dávali dookola na opravu toho istého."

Popri tom, ako nás Lenka zoznamuje s opatreniami stretávame ďalšieho obyvateľa. "Ja tu žijem 15 rokov a Lenka mi veľmi pomáha, pretože som na vozíčku," hovorí Ivan (75). "Počas najhoršieho stavu, kedy bola brána neustále otvorená ma bezdomovec s nejakou ženou dole pri výťahu napadol. Kamera tam v tej dobe už bola. Boli aj časy, kedy som musel s barlami chodiť po schodoch a kamarát-sused išiel za mnou a niesol mi vozíček," vysvetľuje smutne starší pán. Lenka na to dodáva, že kým nemali kamery, stávalo sa v bytovke skutočne hocičo. "Asi 90% tu žijú slušní ľudia. Teraz sa už nestáva, že by niekoho niekto napadol. Ľudia sa dostanú len na poschodie, na ktorom bývajú a samozrejme, na prízemie," vysvetľuje Ivan s ktorým sa už v tejto chvíli lúčime.

Báli by ste sa žiť v Pentagone?

Obyvatelia Pentagonu si už zažili naozaj neuveriteľné veci. "Boli časy, že sme boli 3 dni bez teplej vody alebo rok a pól vôbec nefungovali výťahy," hovorí Lenka. Taktiež bolo bežné, že si niekto nechal svoju návštevu na chodbe. V tomto im práve pomohli už spomenuté čipy, ktoré vás nepustia ani na cudzie poschodie. "Takto sme zamedzili to, že návštevníci bytov, ktoré sú podozrivé z predávania drog nechodia hore-dole. V súčasnosti je tendencia, že ak je tu predajca, tak ho návštevy čakajú skôr vonku. Chodby máme prázdne a momentálne riešime skôr hranie sa detí na chodbách."

V Pentagone má väčšina ľudí svoj byt odkúpený do súkromného vlastníctva. Mnoho ďalších ľudí tam však v minulosti žilo na čierno, jednoducho na chodbe. Archívne zábery nájdete v <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/dve-tvare-bratislavskeho-pentagonu-jednej-strane-ste-mohli-jest-zeme-ale-druhej">GALÉRIÍ</a>. "Keď sme prerábali, bežne som ráno vyprevádzala 40 narkomanov z chodby. Správala som sa k ním však ako k ľuďom. Zvykli si na mňa, rešpektovali moje výzvy a priestory opustili." Niektorí sa jej však vyhrážali aj smrťou. Problém ale býval skôr s ľuďmi, ktorí sa vrátia z väzenia a nevedia, ako to v Pentagone chodí a kto to tam má pod palcom.

Lenka zdôrazňuje, že bez statočných susedov z domu, odbornej pomoci a komunikácie so správcom a projektmanagerom OZ, činnosti a výkonu práce príslušníkov viacerých zložiek polície, spolupráce so starostom a poslancami Vrakune by zlepšenie života v dome nebolo možné. "Boli časy keď okrem mňa už nikto neveril v zmenu, ani môj vlastný manžel, napriek tomu mi bol vždy tou najdôležitejšou oporou."

Spoločne vychádzame von a Lenka nám ukazuje povestnú pláž. Ak si predstavujete piesok na ktorom ležia ľudia a opaľujú sa pri vode, nie ste ďaleko. Pláž v Pentagone je pomenovanie pre vyležané miesto medzi stromami v parčíku vo vnútrobloku. "Predminulé leto to bol otras. Boli tu stany, narkomani tu táborili a bolo to kompletne plné." Ako hovorí Lenka, zarážajúce je najmä to, že aplikovanie si omamných látok na verejnosti, pred očami okoloidúcich osôb a veľakrát aj detí nie je nič. Dnes tu nájdete už len prázdne miesto. Presvedčte sa sami vo videu.

Prechádzame sa po tesnom okolí a čakáme na človeka, ktorý nám má ukázať vchody číslo 36 a 38. Práve tie majú byť v súčasnosti najhoršie. Lenka nám rozpráva o tom, ako sa im osvedčili smetné koše na čip. Ukazuje nám staré fotky, ako to vyzeralo predtým. Ako čistá skládka. Nedá sa nevšimnúť si, že rovnako, ako si my zvedavo obzeráme okolie a ľudí, ktorí sa tu pohybujú, aj my - ako neznámi sme podobná atrakcia zase pre domácich. A po chvíľke k nám prichádza nižší muž s tým, že tu v minulosti sám predával. Ponúkne nám, že nám o tom porozpráva.

Úprimnú spoveď bývalého drogového dílera z Pentagonu si prečítate na druhej strane!

"Býval som na štvrtom poschodí. Jedného dňa za mnou prišiel narkoman, že chce dávku. Ja som však už nič nemal," začína svoje rozprávanie muž, ktorý si z pochopiteľných dôvodov želá zostať v anonymite. "Jemu z toho preplo a vyskočil cez zavreté okno von. O poschodie nižšie však niekto mal šnúry na prádlo a tie mu zachránili život. Pád zbrzdili a on vyviazol len so zlomenou kľúčnou kosťou."

Pozrite si video, ako pomáha OZ Odyseus upratovať okolie Pentagonu.

Muž ďalej hovorí o tom, že sa z minulosti už poučil a nič podobné ďalej nerobí. Vidieť, že sa s Lenkou dobre poznajú. Prehodia pár slov, no vtedy si už všímame, že na nás čaká náš ďalší sprievodca. Práve ten nám má ukázať v súčasnosti najhoršie vchody 36 a 38. 

Vchádzame dnu. Rozdiel je vidieť okamžite. Vítajú nás totálne zničené schránky. Poštu obyvatelia pravdepodobne nedostávajú. Náš človek nás vedie ďalej. Toto sú priestory, ktoré prerobené nie sú. Takto, avšak ďaleko horšie v minulosti vyzerali vchody 40 a 42. Všímame si vyššie spomenuté sklenené výplne. Sú, ako inak porozbíjané. Na stenách zase nachádzame stovky nápisov a vulgárnych odkazov. Interiér je starý a špinavý, no je vidieť, že sa ho snažia aspoň ako-tak udržiavať. Hneď vo vchode stretávame mamičku s kočíkom. Slušne sa pozdraví a mizne vo výťahu. Po chvíli zase prichádza starší pár a všetci si nás, cudzincov zvedavo obzerajú.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/dve-tvare-bratislavskeho-pentagonu-jednej-strane-ste-mohli-jest-zeme-ale-druhej">FOTKY niekdajšej katastrofy v Pentagone nájdete v GALÉRIÍ&gt;&gt;&gt;</a>

Priamo vo vchode však stretávame aj ľudí, ktorí domácim robia vrásky. Na pohľad vychudnuté indivíduá so zvláštnym výrazom v tvári miznú vo výťahoch bez pozdravu. Nie je ťažké uhádnuť, čo sem prišli robiť. Teraz však už nastal náš čas odchodu. S hlavami preplnenými pocitmi a dojmami sa lúčime s Lenkou aj s ostatnými a vyrážame preč. Táto reportáž bola iná, než sú ostatné. 

Dve tváre bratislavského Pentagonu: Na jednej strane by ste mohli jesť zo zeme, ale v druhej...