Jozef Uhlárik

Štart do života nebol pre Veroniku vôbec jednoduchý. Na svet prišla bez rúk a na nohách jej chýbali stehenné kosti. Rodičia ju zrejme i kvôli tomu krátko po narodení umiestnili do detského domova. „Bola som tam od troch rokov. Rodičov som spoznala až keď som mala štrnásť, no k tejto epizóde môjho života sa nechcem vracať,“ povedala hneď v úvode Veronika, usmiata, pozitívne naladená a bezprostredná mladá dáma, ktorá si dokonca zahrala aj v divadle. „V štrnástich rokoch som videla predstavenie Divadla bez domova. Ich hra ma chytila za srdce a veľmi som túžila účinkovať s nimi, čo sa mi asi po roku podarilo. S prestávkami som s nimi strávila približne osem rokov. Bola to jedna z najkrajších etáp môjho života,“ netají sympatická Veronika, ktorej najviac prirástla k srdcu úloha sultána Solimana. Ako sama priznala, umelecké vlohy asi zdedila po babke, ktorá navyše čarovala a veštila z kariet. „Aj ja mám občas predtuchy, že sa niečo udeje, ale musí to byť na blízkom človeku, lebo inak to nefunguje,“ priznáva Veronika, ktorá tieto schopnosti v sebe objavila keď mala osem rokov.

Telesný hendikep mladej žene nebol problém ani v ďalšom živote. Jednoducho sa s ním naučila žiť. „Musela som sa prispôsobiť a bojovať, lebo tak ma to život naučil. V mnohom som sebestačná, no v mnohom potrebujem pomôcť, ale nesťažujem sa,“ vraví Veronika, ktorá v sebe objavila aj ďalšie umelecké vlohy. „Začala som antistresovými omaľovánkami, neskôr som skúšala preformátovať či premaľovávať na počítači rozličné obrázky až som sa dostala k tomu, že som si ich nechala tlačiť na kabelky,“ opísala mladá žena svoje „kabelkárske“ začiatky. „Obrázky na kabelky zašlem firme, ktoré ich na mnou vybraný produkt natlačí a ja si už hotový výrobok potom od nich kúpim a ďalej predávam. Tých kabeliek rozhodne nebolo veľa, slúži mi to len tak na prilepšenie k invalidnému dôchodku, a tiež chcem ľuďom ukázať a dokázať čo dokážem,“ prezradila o svojej záľube Veronika.

Veronika si dokáže sama poradiť s mnohými vecami nielen za pomoci svojich nôh, ale najmä asistentky. „Dokáže si namaľovať pusu, ostrihať ofinu, skrátiť nohavice či vytrhá obočie. Vie toho však sa spraviť oveľa viac, lebo je naozaj šikovná,“ pochválila ju asistentka Anka (50), ktorú volá teta. Mladá žena o sebe tiež prezradila, že má rada kriminálky, najmä Myšlienky vraha a Hercula Pirota, čo je pre ňu akoby večerníček, chodí na koncerty, pričom jej najobľúbenejšia kapela je Lucie. „Raz som sa odfotila spolu s Davidom Kollerom a skoro som od radosti vyrástla,“ smeje sa Veronika, ktorá mimochodom tiež veľmi rada pláva.

Sympatická mladá žena si so svojím hendikepom v živote užila nejednu vážnu, ale aj úsmevnú príhodu. „Pred istým časom som si chcela vziať v banke úver a všetko bolo na najlepšie ceste až do okamihu keď som mala formulár vlastnoručne podpísať. Keď si úradník všimol, že sa idem podpísať nohou, celú transakciu zrušil s argumentom, že tam je napísané vlastnoručný a nie vlastnonožný podpis. Podľa neho by to mohol byť v budúcnosti, keby som náhodou úver nesplácala, problém, lebo som doklady nepodpísala rukou, ale nohou,“ vyrozprávala Veronika úsmevnú príhodu, ktorá je ale skôr do plaču. A čo by chcela na svojom živote v budúcnosti zmeniť? „V prvom rade by som zrejme menej verila ľuďom, čím by som od života dostala menej po ústach, mať pokojný život a aby sa mi vyhýbali zlí a hlúpi ľudia,“ dodala na záver Veronika, ktorá aj rada chodí v topánkach na vysokých opätkoch.

DOJÍMAVÝ príbeh Veroniky (28). Nepriazeň osudu ju nezlomila, dnes sa teší zo života

Súvisiace články

Choroba zaskočila Gabiku (46) štvrtýkrát: Až RAKOVINA ma naučila žiť!

VIDEO Ochrnutá žena dokázala oboplávať celé Anglicko len vďaka slamke! Inšpirujúca Hilary (†46) nás v sobotu navždy opustila

Hejtslováci: Slovenská výtvarníčka odhaľuje na výstave extrémnu nenávisť, akej je schopný údajný holubičí národ

Posledné roky sa Stano Dančiak (+ 75) už iba trápil: TOTO všetko ho zrazilo počas života na kolená!

Zákerné ochorenie prepadlo Kristínku (21) zo dňa na deň: TOTO je JEDINÝ recept ako môj stav zvládnuť!