S príchodom chladnejších dní a snehovej pokrývky pripomínajú ornitológovia aktuálnosť prikmovania vtákov, predovšetkým vo februári a marci. Dôležité je dodržať správne zásady prikrmovania a uvedomiť si, že kŕmidlo pre vtáky nie je miesto, kde môžeme vysypať akékoľvek zvyšky z kuchyne.

Aj na Slovensku sme už zaznamenali prípady takzvanej kŕmidlovej choroby. Podľa dostupných informácií nie je prenosná na človeka, pre vtáky má ale fatálne dôsledky. „Prikrmovanie vtákov má význam práve počas chladných dní, zvlášť ak je veľká časť Slovenska pokrytá snehovou pokrývkou a vtáci si ťažšie nájdu dostupný zdroj potravy. V minulosti sa kŕmili na rôznych stanovištiach, kde nachádzali semená burín, tie však vplyvom človeka v poslednej dobe výrazne ubudli,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Pripomína, že práve vo februári a marci sú prírodné zdroje na minime. Prikrmovať by sme mali tým, na čo sú vtáky zvyknuté – ideálna je slnečnica, tiež hovädzí loj, proso, ľan, repka, mak, pomletá kukurica. Potrava na kŕmidle má byť pod strieškou, aby nenavlhla. Vtáctvu nedávame nič solené, či korenené. „Kŕmidlo nie je smetisko zvyškov potravy z našej kuchyne,“ upozorňuje.

V časoch mrazov sú vhodným zdrojom vody jablká, ktoré obľubujú najmä sýkorky. „Odporúčame ich prepoliť a tak napichnúť na konáre. Počas chladných dní vtákom neponúkame vodu, mohli by sa v nej okúpať a zamrznúť,“ vysvetlil ochranár.

Kŕmidlo je vhodné pravidelne kontrolovať, aby sme sa uistili, že je pre vtáky bezpečné, napríklad z hľadiska prístupu predátorov ako sú mačky. Rovnako si treba všímať prípadný výskyt apatického správania. Keď jedince preletujú iba na krátke vzdialenosti, môžu mať našuchorené perie alebo iné príznaky. „Aj na Slovensku sa totiž od roku 2013 objavuje kŕmidlová choroba. Vyskytuje sa napríklad v regiónoch Horná Nitra, Liptov a Považie,“ uvádza Slobodník.

Kedysi bolo toto ochorenie známe len u dravcov, neskôr sa objavilo aj u holubov a posledné roky aj u spevavcov, najmä zelienok. Bičovka nakazenému vtákovi komplikuje príjem potravy a spôsobí tak úhyn. „Ak choré jedince zaregistrujeme na našom kŕmidle, musíme hneď prestať s prikrmovaním, aby sa choroba nerozšírila. Kŕmidlo vydezinfikujeme prípravkom s obsahom chlóru. S prikrmovaním môžeme pokračovať asi týždeň po odznení nákazy,“ vysvetľuje.

Ornitológovia neodporúčajú medzi ľuďmi veľmi populárne prikrmovanie vodného vtáctva pečivom a chlebom. Takúto potravu síce obľubujú, je však pre ne absolútne nevyhovujúca. Spôsobí zaplnenie žalúdka nevhodnou potravou a tým zníženie príjmu potravy bohatej na živiny a energiu, ktoré sú pre vtáky životne dôležité, v zime obzvlášť.

Labute a kačice sa pasú na rastlinách a tejto potravy nájdu aj počas zimy dostatok - ak nie je snehová pokrývka príliš vysoká. „Nesprávne prikrmovanie predstavuje veľké riziko, často sme svedkami primrznutých labutí, ktoré si nehľadajú iné, vhodnejšie miesto na prezimovanie a tak ich potom ľudia musia zachraňovať,“ dodal Slobodník.

S príchodom jarných dní by sme s prikrmovaním mali prestať. Vtáky sa nám za našu zimnú starostlivosť určite odvďačia. Význam vtákov je pre ľudí je totiž obrovský – či už reguláciou hlodavcov, chorých živočíchov a pojedaním zdochlín, alebo hubením hmyzu v záhradkách a na poliach. Poskytujú nám aj príjemný relax pri ich pozorovaní a počúvaní spevu.

Zvyšky z kuchyne vtákom nehádžte: Kŕmidlo nie je kôš