Plus 7 dní

Paľo Bielik sa narodil 11. decembra 1910 v Banskej Bystrici ako nemanželský syn peknej, ale chudobnej sedliačky. Skončil odbornú kovorobnú školu a pracoval ako kreslič, predavač, montér či žandár. Popritom hral ochotnícke divadlo. Všimol si ho Karol Plicka a na dvojmetrového mládenca upozornil režiséra Martina Friča, ktorý hľadal herca pre úlohu Jánošíka. Tak Bielik podľa kritiky „spadol českému filmu z neba“.

Dnes kultový film mal premiéru v roku 1936 a slávil úspech doma, ale aj na IV. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 1937. Zahraničná tlač v urastenom Bielikovi videla slovenského Douglasa Fairbanksa, ktorý bol v tých časoch slávnym americkým hercom. Martin Frič dal Bielikovi úlohu aj v ďalšom filme Hordubalové (1937), Jaroslav Blažek ho obsadil do filmu Hrdinové hranic, ktorý však nikdy nedokončili.

Počas jeho nakrúcania sa Bielik zoznámil s českou herečkou Jarmilou Beránkovou, svojou celoživotnou láskou.
Druhú svetovú vojnu prežil ako herec v Slovenskom národnom divadle. Lákala ho však réžia. Vo filmovej adaptácii Stodolovej Bačovej ženy pod názvom Varúj! hral ústrednú postavu baču Muranicu a stal sa asistentom režiséra Martina Friča. V spolupráci s Leopoldom Laholom vytvoril Vlčie diery.

Neskôr režíroval filmy Priehrada, Lazy sa pohli, veselohru Piatok trinásteho, historickú fresku Majster kat aj skvelý film Štyridsaťštyri o vzbure trenčianskeho pluku rakúsko-uhorskej armády v Kragujevaci. Pod jeho vedením vznikol i film Kapitán Dabač, ktorý sa údajne nepáčil vládnemu pohlavárovi Vasilovi Biľakovi. Bielik o sebe hovoril, že nakrúca ľudové kino. Muž, ktorý vzišiel z ochotníckeho divadla, sa stal zakladateľom slovenskej kinematografie.

V roku 1955 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1968 titul národný umelec. Zomrel v Bratislave 23. apríla 1983. Paľa Bielika pochovali v bratislavskom krematóriu. V roku 2003 hrozilo, že jeho hrob pre nedoplatok zrušia. Dovtedy sa oň starala filmárova manželka, ktorá však v roku 2002 zomrela. Za hrob zaplatila redakcia časopisu Život, krátko na to aj Bielikovi príbuzní.

Paľo Bielik so svojimi 198 cm, s peknou tvárou a svižnou postavou, schopný bez dabléra nafilmovať rozličné kúsky, bol ako stvorený pre úlohu legendárneho slovenského zbojníka. Páčil sa kritike a pomútil hlavu mnohým ženám. Bol to podmanivý Jánošík, naozajstný chlap. Možno preto mal Fričov čiernobiely film s Bielikom v hlavnej úlohe taký obrovský úspech. Vtedy začínajúci herec bol zosobnením zdravej mužskej sily a krásy. Ostatné diela o Jánošíkovi s inými predstaviteľmi už tento úspech Friča a Bielika nedosiahli.

Film Jánošík s Paľom Bielikom bol slávny, ale mal aj kritikov. Maďarská delegácia sa na benátskom festivale urazila, že vo filme majú záporné postavy maďarské mená. Na protest opustili kinosálu.

Paľo Bielik hral Jánošíka, neskôr film o zbojníkovi režíroval. Farebný dvojdielny Jánošík bol dovtedy najdrahší slovenský film. Predali ho do 15 krajín. Zbojníka hral neherec, lekár František Kuchta. Nebol však taký úspešný ako snímka s Bielikom.

Filmár bol nemanželským dieťaťom a sám mal takto dcéru. Bielikova nemanželská dcéra Katarína sa narodila pred 66 rokmi zo vzťahu s herečkou Annou Marcinekovou. Vtedy už bol filmár ženatý s herečkou Martou Černickou. O dcéru Katarínu sa však vzorne staral.

Počas SNP nakrútil Bielik s Karolom Krškom povstalecké boje. Bola to jeho prvá práca za kamerou. Z povstaleckých záberov vznikol dokument Za slobodu.

Ženy ho obdivovali, kritici vychvaľovali: Slovenského herca a režiséra prirovnávali k hollywoodskej hviezde