TASR

Prvá svetová vojna definitívne zavŕšila rozpad rakúsko-uhorskej monarchie. Jedným z prvých nových štátov bola Československá republika. Politici Tomáš Gariggue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš ju pripravovali už počas vojny, keď boli v exile. Na svoju stranu získali západné mocnosti, ktoré okamžite uznali dočasnú československú vládu. Ako prvé ju akceptovalo Francúzsko, vzápätí sa pridali ostatné mocnosti vrátane USA.

Aj preto, symbolicky, prišiel včera do Bratislavy francúzsky prezident Emmanuel Macron, aby u nás oslávil významnú storočnicu. Navyše jeden zo zakladateľov Československa, Milan Rastislav Štefánik, bol francúzsky generál.&nbsp; Československo však nevznikalo až tak bezbolestne. Maďari a Nemci, vládnuce národy rakúsko-uhorskej monarchie, sa nechceli vzdať území.

Nemci na južnej Morave a v južných Čechách chceli ustanovenie provincií, ktoré by sa neskôr pripojili k Nemeckému Rakúsku. Maďarská vláda bola zase proti postupu českých jednotiek na Slovensko a vyslala tam vojenské oddiely. Všetky tieto prekážky však časom padli a s Čechmi sme spoločne nažívali 74 rokov. Boli sme na tom dobre: medzivojnová prvá republika patrila medzi najbohatšie krajiny sveta.

Pred veľkou hospodárskou krízou v roku 1929 bola medzi najvyspelejšími štátmi na 13. mieste. Excelovali sme v najmä obuvníctve a zbrojárstve. Po roku 1989 však prišiel definitívny koniec. Vtedajšia česká a slovenská politická garnitúra - vedená Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom - sa dohodla na rozdelení Československa. K 31. decembru 1992 Česká a Slovenská federatívna republika zanikla.

Spočiatku sme sa tešili zo samostatnosti a nezávislosti. Lenže ekonomický vývoj ukázal, že pre Slovensko a Slovákov to až také šťastné riešenie nebolo. Podľa najnovšieho prieskumu má dnes priemerný Čech dvaapolkrát viac majetku či peňazí ako Slovák. Kým našinec po odpočítaní dlhov vlastní 6 190 eur, náš „český brat“ až 15 290 eur. Slovensko sa podľa prieskumu umiestnilo medzi 53 štátmi až na 40. mieste, ale Česi na 26. mieste!

Žiaľ, predbehli nás aj ďalší susedia: Maďarsko (31. miesto) a Poľsko (36. miesto). Ostáva nám iba slabá útecha, že sme lepší ako Ukrajina. Pohľad na výplatnú pásku oveľa viac teší Čechov. Zatiaľ čo priemerný základný plat Slováka je 1 207 eur v hrubom, priemerný zárobok Čecha je 1 271 eur v hrubom. Platy u našich západných susedov sú tak o 5,3 % vyššie ako u nás.

Potvrdila to najnovšia analýza trhu práce portálov Platy a Profesia. Lepšie vyšli naši susedia aj z porovnania zárobkov v Prahe a v Bratislave. „Zamestnanec v českom hlavnom meste má na výplatnej páske v priemere o 26 eur viac ako pracujúci&nbsp;&nbsp;v Bratislave,“ vyčíslil portál. Ešte výraznejšie rozdiely v mzdách vidno pri pohľade na regióny mimo hlavných miest. Ľudia mimo Bratislavy zarábajú o 116 eur menej ako Česi, ktorí nežijú v Prahe.

V jednej veci však máme v porovnaní s Čechmi navrch. Na Slovensku sa vyrobí najviac áut na hlavu. Veď aj vo štvrtok začala oficiálnu výrobu ďalšia automobilka - Land Rover Jaguar v Nitre. Česko je až druhé!&nbsp; V automobilovom priemysle sme však boli dobrí aj za starých spoločných čias: za prvej republiky sa v Československu vyrábalo viac ako 30 značiek áut.

Dodnes sa vedú spory o spôsobe rozdelenia Československa. Historik Dušan Kováč, v tom čase pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, tvrdí: „Bol som zásadne proti rozdeleniu a proti spôsobu, ako sa to stalo. Politici sa občana nepýtali a to bolo veľmi nebezpečné. Nehrali s ním čestnú hru,“ povedal Kováč pre Hospodárske noviny.

Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied oponuje, že rozdelenie Československa bolo v tom čase správne rozhodnutie. Obe krajiny mali príležitosť nastaviť si vlastnú cestu. „Ak by k tomu nedošlo vtedy, dnes by bolo prípadné rozdelenie akceptované ťažšie. Udalosti v Katalánsku a reakcia EÚ to potvrdzujú,“ uviedol.

Podľa prieskumu, ktorý urobila agentúra Focus vlani, keď sme si pripomenuli 25. výročie samostatnej Slovenskej republiky, až 83 percent Čechov a 68 percent Slovákov označilo vznik Československa za dobrý krok. Ale iba 42 percent Čechov a 40 percent Slovákov označilo za dobré rozdelenie spoločného štátu. Až 66 percent opýtaných by v prípadnom referende hlasovalo proti rozdeleniu.

FOTO Sme 2,5-krát chudobnejší ako Česi: Iba v jedinej veci ich porážame