Aké sú najväčšie ekologické problémy u nás?

Na Slovensku klesá kvalita najmä pôdy a vôd. Obzvlášť citlivo to vnímam v oblasti ochrany prírody a špeciálne našich národných parkov, ktorých máme veľa, no nie sú adekvátne chránené. Ich kvalita sa veľmi zhoršuje z dôvodu lesnej ťažby a necitlivého rozvoja rekreačnej infraštruktúry. Prírodu strácame a nahrádzame rezortmi a vyrúbanými svahmi. Mohli sme byť, povedzme, zeleným srdcom Európy, kam by ľudia cestovali, aby videli divokú prírodu. Žiaľ, doterajší trend bol úplne opačný.

Napriek zlej situácii cítim, že veľmi rastie environmentálne povedomie ľudí. Treba vytvoriť podmienky, kde dve protichodné činnosti nebudú realizované na tom istom mieste. Chceme chrániť prírodu, aj ju hospodársky využívať. Niekde to spolu ide, inde nie. Tam, kde využívanie prírodu poškodzuje, ho treba vylúčiť.

Je stav našich lesov naozaj alarmujúci?

Z hospodárskeho hľadiska sa kalamita spracovala tak, ako to predpisuje zákon o lesoch. Pri tom rozsahu, v akom sa spracovávala, sa mnohí obohatili nad rámec legálnych možností. Z hľadiska ochrany prírody ide o najväčšiu ekologickú katastrofu. Zničili sme národné parky, pretože sme umožnili, aby tieto územia boli vyťažené. A ťažba neprestala, naberá na obrátkach!

Dokážu naši politici riešiť ekologické otázky?

Za posledných 10 rokov nikto nespravil efektívne kroky, aby devastácii zabránil. Buď nechcel, nevedel alebo nemohol. Ako vedec som pôsobil v nejednej odbornej komisii, spolupracoval som aj na návrhu zonácie TANAP-u. Návrh sme vypracovali ešte za Radičovej vlády, zonácia dodnes nevošla do platnosti - živelná výstavba a ťažba pokračuje.

Má šancu niečo zmeniť Európsky parlament?

Je výrazne „zelenší“. Prvýkrát v histórii je najsilnejším výborom práve výbor ENVI, pre životné prostredie, verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť. Parlament sa jasne hlási k potrebe reagovania na klimatické zmeny. Má vysokú šancu prísť s dobrými riešeniami, ich uplatnenie je však na pleciach jednotlivých členských štátov a zatiaľ to vyzerá tak (a špeciálne na Slovensku), že tie majú sklony normy skôr podliezať.

Pred rokom vzniklo hnutie Piatky pre budúcnosť. Mladých vyburcovala dnes 16-ročná Švédka Greta Thunbergová. Myslíte si, že mladí vedia dosť o ekológii, aby za ňu bojovali?

Hm, a kto vie o ekológii dosť? „Starí“? Vôbec si nemyslím, že sa na to máme pozerať cez skúsenosti alebo vedomosti. Situácia, do ktorej sa dostávame, je bezprecedentná, klimatické zmeny ovplyvnené ľudskou činnosťou tu predsa ešte neboli. A do tejto situácie nás voviedli aktivity tých „skúsených“. Mladí nepresadzujú riešenia, ale žiadajú ich hľadanie a uplatňovanie od kompetentných. Je to úplne legitímne, veď ide najmä o ich budúcnosť. A nejde len o protest. Mladí silno chápu, že problémy spôsobila naša spotreba, preto tú svoju cieľavedomo znižujú. To je zásadný posun.

Záujem o problematiku rastie, stúpa počet ľudí ochotných aktívne sa zapojiť. Rýchlo rastie vedecké poznanie ekológie. Lenže zaostáva aplikácia poznatkov v praxi.

Čo by každý jeden z nás mohol hneď teraz urobiť?

Často zlepšenie prináša aj to, že človek prestane byť nevšímavý. Potrebujeme aktívny prístup. Pasivitou sme sa do veľkej miery podieľali na okolitej devastácii. Keď bolo počuť len pár ťažiarov, pretože všetci ostatní mlčali, tak sa všade ťažilo. Aktívny prístup prináša zmenu k lepšiemu prekvapivo rýchlo. Stačí si pozrieť Mestské lesy Bratislavy, ktoré majú obrovskú bezzásahovú zónu a ich hlavným poslaním je rekreácia ľudí. Tichá a Kôprová dolina sa stali územím chráneným občanmi, rovnako tak pramene Vydrice. Chránené občanmi – to je skutočná podstata: nespoliehať sa a slepo nedôverovať „niekomu, kto to zariadi“. Nezariadi, ak nebude počuť rázne, čo všetci chceme!

Summit OSN i Európsky parlament o životnom prostredí: Vyhlásime stav klimatickej núdze?

Podľa Európskeho parlamentu by niektoré členské štáty, aj Slovensko, mali vyhlásiť stav klimatickej núdze. Dôvodom je laxný prístup krajín a nedodržiavanie záväzkov pri ochrane klímy. Európska komisia sa zaviazala predkladať celoeurópske zákony, ktoré budú chrániť životné prostredie. Stav klimatickej núdze vyhlásila ako prvá Veľká Británia, nasledovalo Írsko, nemecké mesto Konstanz, ale aj Praha 7.

Európska komisia predstavila i koncept green deal. Znamená to, že kľúčové rezorty budú pod jednou strechou navrhovať zákony pre celú Úniu tak, aby sa myslelo na ochranu klímy.<em><strong> „Ide o rezorty životné prostredie, poľnohospodárstvo, doprava, energetika, zdravie alebo zdravotníctvo,“</strong></em> vysvetlil europoslanec Michal Wiezik.

V rozpočte Európskej únie má byť na ochranu životného prostredia vyčlenených 20 percent. O ochrane životného prostredia rokuje odvčera aj klimatický summit OSN v New Yorku. Krajiny majú nájsť spôsob, ako zastaviť nežiaduce klimatické zmeny. Už v prvý deň, včera večer, vystúpila naša prezidentka Zuzana Čaputová.

Michal Wiezik (40), vyštudovaný ekológ a slovenský europoslanec

DESIVÁ BUDÚCNOSŤ: Vyschnuté rieky, moria plné plastov a klimatickí migranti