ZNÁMA etnologička Nádaská odhalila čaro vianočných zvykov: Aká je ich história?

ZNÁMA etnologička Nádaská odhalila čaro vianočného stromčeka: TÚTO legendu ste už počuli?

Nádaská otvorene o Vianociach: Prečo sa vešal stromček zhora a ako vznikol adventný kalendár?

Vianoce! Pri tomto slove sa každému okamžite vybaví vysvietený stromček, štedrá večera, vianočný punč, rodina či darčeky. Nič z toho nevzniklo náhodne. Známa etnologička Katarína Nádaská pre náš denník porozprávala, ako sa to celé začalo!

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/rady-a-tipy/znama-etnologicka-nadaska-odhalila-caro-vianocnych-zvykov-aka-je-ich-historia" target="_blank" rel="noopener">Tipy, ako si originálne vyzdobiť stromček, nájdete v GALÉRII &gt;&gt;&gt;</a>

Ak sa dnes niekoho spýtame, čo je symbolom Vianoc, odpoveď bude zrejme jasná a väčšina odpovie, že vianočný stromček, pravda je však úplne iná!

"Vianočný stromček u nás nemá až takú dlhú tradíciu, pretože na slovenskom vidieku vianočný stromček prišiel až v 30. rokoch 20. storočia. Dovtedy bol symbolom Vianoc betlehem, ktorý je veľmi starý. Údajne prvý živý betlehem založil sv. František," vysvetlila Nádaská, ako to v skutočnosti je.

"Vianočné stromčeky prišli až neskôr z nemecky hovoriacich krajín. Je niekoľko legiend, kto ako prvý vymyslel vianočný stromček. Hovorí sa, že Martin Luther, ktorý bol veľký reformátor, sa raz prechádzal v zasneženom lese a tam ho krása malých stromčekov natoľko uchvátila, že sa rozhodol, že svojej rodine na Vianoce postaví ako prvý stromček," priblížila etnologička vznik stromčekov.

Etnologička hovorí, že pravdou však je, že uhorská šľachta poznala stromčeky už koncom 18. storočia, a neskôr ich od nej prevzali mešťania. "V 20. až 30. rokoch 20. storočia sa vianočné stromčeky dostali aj na slovenský vidiek, aj keď v trochu inej podobe, ako ich poznáme. Boli to maličké vrcholčeky stromčekov, ktoré boli odťaté z veľkého stromu, a tie viseli z hrady na motúziku nad štedrovečerným stolom a v miestnosti bol umiestnený aj betlehem. Takáto je história vianočných stromčekov na našom území," opísala históriu etnologička.

Staršie generácie si určite pamätajú, že kedysi prvé stromčeky mohli byť aj zavesené "dole hlavou", avšak v skutočnosti viseli z povaly. "Bolo to hlavne kvôli priestoru, pretože vo vidieckych domoch nebolo veľa miesta, to boli dvojpriestorové domy. U mešťanov, kde boli veľké salóny, tam boli stromčeky umiestnené normálne," vysvetlila nám.

Kedysi nebol k dispozícii taký široký výber rôznych ozdôb, ako je dnes. "Zdobilo sa napr. perníčkami, medovníčkami, ozdobami zo slamy, až potom prišli sušené jabĺčka, oriešky, ľudia si kedysi doma pripravovali pálený cukor, ktorý balili do pestrofarebných papierov. Až približne po 2. svetovej vojne aj u nás na slovenský vidiek prenikli vianočné zdoby, ktoré sa už kupovali a boli z vianočného skla," prezradila etnologička o pôvode vianočných dekorácií.

Zaujímavosťou je, že deti a slobodné dievčatá mali za úlohu celý december vyrábať slamené ozdoby. "Používal sa aj farebný papier, z ktorého sa robili rôzne ozdoby, to boli&nbsp; predchodcovia," doplnila.

Niektorí dodnes preferujú živé stromčeky, no iní sú ekologickejší a kupujú si umelé, ktoré sa podľa Kataríny Nádaskej v Európe objavovali postupne.

"U nás na Slovensku boli v 80. rokoch 20. storočia, boli v rôznych veľkostiach, no spočiatku menšie a mali už vtedy ekologický rozmer. Mnohým ľuďom v tom období viac vyhovovali umelé stromčeky. Postupne sa však skvalitnili a ľudia si už dnes môžu vyberať," prezradila čo-to o ich histórii. Prvé umelé stromčeky podľa etnologičky vyzerali komicky a neboli ani veľmi esteticky príťažlivé.&nbsp;

Etnologička hovorí, že adventný kalendár súvisí s adventným vencom, ktorý tiež pochádza z nemeckých krajín. "Vznikol tak, že učiteľ deťom vysvetľoval, že o dvadsať dní budú Vianoce. Ony však ťažko chápu, čo je to dvadsať dní, tak im urobil memotechnickú pomôcku. Zobral veľké koleso od voza a dal tam malé a veľké sviečky," vysvetlila Nádaská pre nás kúsok z histórie kalendára.

Malé sviečky podľa jej vyjadrenia znamenali dni v týždni a veľké počet nedieľ. "Deti ako chodili do školy, tak každý deň si s učiteľom zapálili sviečku a už lepšie chápali, kedy už Vianoce budú. Hoci bol nápad nepraktický, veľmi sa ujal a zjednodušil sa na štyri sviečky," dodáva.

Vence sa kedysi robili živé a štyri sviečky na nich znamenali štyri adventné nedele a každú nedeľu sa zapálila jedna. "Pôvodná farba a správna farba sviečok je fialová, pretože advent je obdobie očakávania príchodu narodenia Ježiša Krista a je aj obdobím pokánia. Tri sviečky boli fialové a na tretiu adventnú nedeľu bola sviečka ružová. Je to taká krásna výnimka, ktorá hovorí, že už je len jedna adventná nedeľa, a práve tá tretia je v ružovej liturgickej farbe, čo znamená radosť, že sa narodenie Ježiša Krista blíži," vysvetlila nám, ako je to s farbami a ich významom.

V súčasnosti existuje aj modernejší variant - aj piata sviečka vo venci, ktorá sa dáva do stredu a zapaľuje sa na Štedrý deň. Okrem toho je modernejším princípom práve adventný kalendár. "Má zhruba 30 – 40 rokov. Je to pomôcka pre deti, aby si mohli jedno okienko otvoriť a vždy vnútri nájdu čokoládku. Je to obdoba moderného adventného venca, ktorý je určený&nbsp; špeciálne pre deti," doplnila etnologička.

Mnohí milujú vianočné obdobie najmä pre pečenie voňavých medovníčkov. Odkiaľ sa k nám dostali a prečo sú také obľúbené? "Najlepší a najstarší medovníkarský cech bol napríklad v Norimbergu (Nemecko)," hovorí Nádaská. Odtiaľ sa výroba medovníkov rozšírila do celej Európy. Ich história podľa jej vyjadrenia siaha až do stredoveku - 13. storočia.

"Hlavnou zložkou je med, ktorý bol považovaný za magický produkt, kedže ho dorábali včeličky. Piekli sa začiatkom adventu s tým, že ich bolo treba uschovať, pretože museli zmäknúť," pripomína. Postupom času sa začali zdobiť a v mnohých rodinách sa práve táto adventná tradícia zachovala dodnes.

Obľúbený vianočný nápoj je známy z mestského prostredia. V súčasnosti je známych veľa rôznych receptov, avšak najznámejšie sú zo 17. storočia na tzv. prešporský vianočný punč či víno. "Na vidieku sa punč nikdy nevaril, no v mestách áno. Je to taká mestská tradícia a recepty sú zhruba známe od 16. storočia, ale je pravdepodobné, že sa robil aj skôr," vysvetlila nám Nádaská.

"Pred vianočnými pohľadnicami túto tradíciu spĺňali vianočné vinše, ktoré boli založené na pozitívnej mágii slova. Ľudia verili, že ak niekomu niečo dobré povedia, tak sa im to dobro vráti. Preto u nás chodili koledníci a vinšovníci, ktorí koledovali a vinšovali a priali každému domu," vysvetlila Nádaská, v čo kedysi ľudia verili.

Vianočné pohľadnice podľa odborníčky vznikli úplne náhodou v Anglicku koncom 19. storočia. Jeden maliar chcel pozdraviť svojho kamaráta, pretože išli vianočné sviatky a rozhodol sa, že mu namaľuje obrázok s vianočnou tematikou a na druhú stranu kartičky napísal kamarátovi prianie a poslal to.

"Ani nie o sto rokov vianočné pohľadnice dobyli celý svet, bol to veľký hit. Tie prvé boli nádherné, ručne maľované, postupom času, ako sa rozvíjala fotografia, boli aj rôzne iné námety – cirkevné, biblické, svätské. Je mi to ľúto, že sa už tak veľmi neposielajú ako kedysi. Pred 40 – 50 rokmi jedna rodina dostala 20 - 30 pohľadníc, dnes to už, žiaľ, nahradili sociálne siete a MMS-ky," spomína Nádaská.

Pri nákupe vianočných dekorácií či ozdôb je dnes nespočetne veľa možností. Prvé, ktoré sa však vo svete objavili, boli z fúkaneho skla.

"Majú tradíciu vo Francúzsku, začali sa vyrábať koncom 17. storočia. Bola to veľmi jemná a ručne maľovaná práca," povedala nám Nádaská. Odborníčka hovorí, že postupom času sa dostali aj do iných častí Európy.