Turisti zhodnotili slovenské jedlá: Toto je rebríček 10 najhorších! Súhlasíte s výsledkami?

Tieto slovenské pochúťky v zahraničí neznášajú! Neuveríte, ktoré jedlo skončilo najhoršie

10 slovenských jedál, ktoré zahraniční turisti neznášajú: Táto pochúťka dopadla najhoršie! 

Zaujíma ju aktuálne dianie, novinky, ale aj zlepšováky. Vyhľadáva témy z oblasti financií, školstva, zdravotníctva, gastra či cestovania.

Michaela Heráková

Rebríček potravín <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.tasteatlas.com/worst-rated-food-in-slovakia">TasteAtlas</a> je založený na hodnoteniach jeho zahraničného publika. Do zoznamu „10 najhoršie hodnotených slovenských potravín a nápojov” bolo do 16. októbra 2023 zaznamenaných 1 700 legitímnych hodnotení. Na ich základe vznikol nasledujúci rebríček.

Tradičný slovenský šalát vyrobený z kombinácie tresky, majonézy, cibule, mrkvy, octu, horčice a korenín skončil na desiatom mieste. Šéfkuchár z Nového Mesta nad Váhom Július Boško, ktorý je autorom receptúry komerčnej verzie tresky, by asi z hodnotenia nebol nadšený.

Bratislavský rožok je tradičné slovenské pečivo, ktoré má stáročnú tradíciu. Prvá oficiálna zmienka o Bratislavskom rožku je z roku 1785, keď bol uvedený v cukrárni v Bratislave. Na zozname najhorších jedál sa asi táto sladká pochúťka dostala vďaka svojej tradičnej makovej náplni. Tá totiž v iných krajinách veľmi obľúbená nie je, pretože mak je spájaný s ópiom.

Demikát je tradičná slovenská polievka vyrobená z kombinácie cibule, cesnaku, masti, zemiakov, vývaru, kyslej smotany a bryndze. Pre nezvyčajné chute bryndze, ktorá sa používa v polievke, miestni hovoria, že ju budete buď milovať, alebo nenávidieť. Práve chuť bryndze asi mnohým ľuďom mimo Slovenska nechutí. 

Medvedie labky sú tradičné slovenské koláčiky z múky, masla, vajec a vlašských orechov. Cesto sa dáva do foriem tak, aby upečené koláčiky vyzerali podobne ako medvedie labky, odtiaľ je názov. Medvedie labky sú medzi Slovákmi obľúbené najmä počas sviatočného vianočného obdobia, spájajú sa nám s príjemnými spomienkami. No pre turistov asi zaujímavé nie sú.

Tekovský salámový syr je polotvrdý syr vyrobený z pasterizovaného plnotučného kravského mlieka v regióne Tekov. Jeho textúra je mäkká, elastická a poddajná s malými otvormi, ktoré sa objavia pri krájaní syra. Možno práve nezvyčajná textúra nevyhovuje cudzincom. 

Liptauer, popisovaný ako jednoduchá, paprikovo korenená syrová nátierka, je jedným z klasických jedál, ktoré sa zvyčajne skladá z rôznych druhov čerstvých alebo smotanových syrov zmiešaných s mletou paprikou a rôznymi čerstvými bylinkami a korením. Aj keď sa o pôvode tejto klasickej stredoeurópskej nátierky dlho vedú spory, jej názov je určite odvodený od nemeckého výrazu používaného pre slovenský Liptov. Dnes sa objavuje v mnohých variáciách v mnohých európskych krajinách a zvyčajne sa vychutnáva ako dip, nátierka alebo krémová pikantná príloha ku grilovanému mäsu. I keď ju obľubujú aj v okolitých krajinách, nie každého zrejme okúzli, keďže obsadil na zozname piatu priečku.

Kokosové ježe pozostávajú z piškótového cesta, ktoré je máčané v čokoláde a posypané jemne sušeným kokosom. V Chorvátsku sú čupavci stálicou Vianoc. Obľúbené sú na celom Balkáne. No zrejme ich aj dosť ľudí neobľubuje. Možno je na príčine nesprávna príprava, vďaka ktorej dostanete suchú kocku cesta, ktorú treba zapiť pohárom vody, aby ste ju vôbec prehltli.

Pri tomto nápoji sa čudovať nemusíme. Neobľubuje ho aj mnoho domácich. Žinčica je slovenský mliečny nápoj vyrobený z ovčieho mlieka. Je to sladkokyslý nápoj vyrábaný zo srvátky, ktorá je typickým vedľajším produktom výroby bryndze. Chuť je špecifická a rovnako tak vôňa. 

Druhá priečka je poriadnym prekvapením. Spišská borovička je jeden z najobľúbenejších alkoholov medzi Slovákmi. Jej chuť mnohí prirovnávajú k džinu. Je v nej však viac cítiť „príchuť ihličia", v džine je viac byliniek. Mínusové body získala možno aj vďaka svojej sile. V zahraničí sú oveľa obľúbenejšie jemnejšie druhy alkoholu.

Najhoršie zo slovenských jedál pochodil špeciálny druh salámy z Liptova. Unikátna receptúra ​​tejto salámy pochádza zo 70. rokov minulého storočia a pre svoju výraznú chuť si saláma získala medzi spotrebiteľmi veľkú obľubu. Vyrába sa z hovädzieho, bravčového mäsa a korenia, ako je čierne korenie, muškátový oriešok, muškátový mušt, zázvor a cesnak. Keď sa zmes naplní do črievok, saláma sa pred konzumáciou zavesí na sušenie a zaúdi. Liptovská saláma má jemnú mäsovú chuť a intenzívnu vôňu. I tak zrejme zahraničných chuťovým pohárikom nelahodí. 

Turisti zhodnotili slovenské jedlá: Toto je rebríček 10 najhorších! Súhlasíte s výsledkami?

Autor článku

Michaela Heráková