Keď začali skúmať, či stres v ranom veku zosilňuje negatívne dopady úrazu hlavy u detí, našli niečo zvláštne. Všetky údaje totiž ukazovali väčšie dopady na mozog má stres ako úraz. Stres zmenil aktiváciu oveľa viac génov, než koľko sa ich zmenilo po údere do hlavy. Úrazy hlavy sú u malých detí časté. Môžu byť ale tiež spojené s poruchami nálady a sociálnymi problémami, ktoré sa objavujú v neskoršom veku. Okrem toho je tu ale aj problém, ktorým sú stresové zážitky z detstva, ktoré môžu v dospelosti zvyšovať riziko ochorení, duševných chorôb a tiež pravdepodobnosť užívania návykových látok. „Nevedeli sme ale, ako sa tieto dve veci môžu vzájomne ovplyvňovať,“ uviedla hlavná autorka štúdie Kathryn Lenzová, ktorá vyučuje psychológiu na Štátnej univerzite v Ohiu. Výsledky štúdie predstavila na konferencii <a rel="noopener" href="https://neurosciencenews.com/child-stress-genetics-brain-25203/" target="_blank">Society for Neuroscience</a>. „Pokusy na potkanoch naznačujú, že stres v ranom veku vedie k celoživotným zdravotným následkom,“ tvrdí Lenzová.

Ukázalo sa, že stres u potkanov ovplyvnil vývoj oveľa viac génov ako traumatické poškodenie mozgu. „Stres je naozaj silný faktor, takže by sme nemali podceňovať jeho vplyv v ranom veku na vyvíjajúci sa mozog,“ dodala Lenzová. Ako to celé prebiehalo? Výskumníci na krátky čas oddeľovali novonarodené potkany od ich matiek. Robili tak denno denne dva týždne, aby u nich vyvolali stres. Pätnásty deň, teda v čase, keď sú potkany vývojovo porovnateľné s batoľatami, dostali stresované a nestresované potkany v anestézii buď úder do hlavy, ktorý v nich vyvolal otras mozgu, alebo ich vedci nechali na pokoji, ale vystresované. A potom urobili porovnanie. A výsledok? Samotný stres a stres v kombinácii s traumatickým poškodením mozgu priniesli niekoľko zaujímavých výsledkov. Oba stavy aktivovali dráhy v mozgu, ktoré majú schopnosť prispôsobovať sa najrôznejším zmenám. Oba stavy mali tiež vplyv na dráhy súvisiace s oxytocínom. Samotný stres a kombinácia s poškodením mozgu túto oxytocínovú dráhu aktivovali, ale iba poškodenie mozgu ju naopak oslabovalo. „Stres aj trauma mozgu sú spojené s abnormálnym sociálnym správaním, ale my sme zistili tieto rozdielne účinky pri signalizácii oxytocínu,“ popísali vedci. „To ukazuje, že vplyv stresu môže meniť, ako trauma ovplyvňuje mozog. Oxytocín sa podieľa na reakcii na stres a na oprave, takže to môže znamenať, že by to mohol byť zaujímavý modulátor, ktorým by sme sa mohli v budúcnosti zaoberať.“ Pri testoch správania sa u potkanov, ktoré zostarli do dospelosti, mali iba zvieratá, ktoré zažili stres v ranom veku, tendenciu častejšie vstupovať do široko otvoreného priestoru – to sú miesta, kde sa hlodavce obvykle cítia zraniteľné. „To naznačuje, že by mohli v neskoršom veku viac riskovať, čo je v súlade s údajmi o ľuďoch; tie ukazujú, že stres v ranom veku môže zvyšovať riziko určitých stavov, ako je ADHD,“ dodávajú autori. Tieto výsledky, ktoré poukazujú na škodlivé účinky stresu v ranom veku, sú ďalším dôkazom, že sa oplatí riešiť detské traumy, verí Lenzová. „Sociálna podpora a terapia môžu tlmiť účinky stresu v ranom veku. Nemusím veľmi zdôrazňovať, aké škodlivé môžu byť stresory v ranom veku, ak sa nimi nikto nezaoberá,“ dodala.

Nový objav: Úder do hlavy pri úraze je pre dieťa menšie zlo ako stres. Budete prekvapení prečo!

Súvisiace články

Nemocnice bojujú s akútnym nedostatkom personálu. Hľadali sa kuchári, teraz sú na rade sestry

V obľúbených potravinách už na Slovensku nenakúpite. Tesco s nimi už nepočíta. Takýto je dôvod!

Vedci zistili, čo sa stane s naším mozgom po smrti. Fíha! Túto vec by ste určite nečakali!