Ako prvá ohlásila masívne prepúšťanie nábytkárska spoločnosť Decodom. O prácu prídu takmer všetci, z celkového počtu 1 170 zamestnancov prepustia 903 ľudí. Vláda síce prisľúbila pomoc s tým, že preplatí 80 percent mzdy zamestnancov, no len do maximálnej výšky 200-tisíc eur mesačne.

Napríklad v spoločnosti NAY pracuje 1 200 zamestnancov. Zo sumy 200-tisíc vedia vyplatiť len 250 a na zvyšných 950 už nedostane nič.

„Z čoho sme v týchto dňoch veľmi prekvapení, je, že delíme zamestnancov, ktorých sa situácia dotkla, na rôzne kategórie. Niektorí dostanú 100 %, iní 80 % či 60 % priemernej mzdy. A čo je najhoršie, máme tu ešte jednu kategóriu. A tou sú zamestnanci, ktorým štát nechce pomôcť vôbec,“ tvrdí Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov.

Z analýzy zamestnávateľov vyplýva, že 1 400 firiem má osobné náklady vyššie ako 200-tisíc mesačne. Nemajú teda nárok na pomoc od štátu. „Tieto firmy zamestnávajú viac ako 620-tisíc ľudí a do sociálneho systému ročne odvádzajú 3,25 miliardy eur odvodov a 1 miliardu eur daní,“ zhodnotil Beljajev. „Nie je nič horšie, ako keď máte ľuďom povedať, že pre krízu musíte prepúšťať,“ dodal Vladimír Soták, predseda klubu 500, ktorý združuje firmy s päťsto a viac zamestnancami.

Karanténa a zastavenie výroby už v tejto chvíli zasiahli viaceré menšie podniky naprieč Slovenskom. Kým niektoré už vypovedali zamestnancom zmluvy, iné ešte vyčkávajú, či príde pomoc od štátu. Ak sa tak neudeje, tak podľa zamestnávateľov nebudú mať na výber a začnú prepúšťať, a to aj najväčšie firmy.

A ak padnú veľkí, prvá pomoc od vlády pre menších bude zbytočná. „Z pohľadu zamestnanosti je absolútne kľúčové nevynechávať z pomoci veľké podniky, pretože podstatná časť segmentu malých a stredných firiem je práve naviazaná na veľké firmy,“ vyhlásil Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov.

Štát môže podľa zamestnávateľov doplatiť viac na dávkach pre nezamestnaných, ako na rýchlu a účinnú pomoc v čase koronakrízy pre všetkých. V konečnom dôsledku to pomôže aj podnikom, ktoré potom nebudú musieť školiť nových pracovníkov.

Nízka finančná pomoc od štátu v ťažkých časoch sa môže Slovensku vypomstiť aj v budúcnosti. A to napríklad pri rozhodovaní nadnárodných koncernov, či postaviť novú fabriku u nás, alebo u susedov. „Ťažko sa v medzinárodných koncernoch vysvetľuje, prečo slovenská spoločnosť nemá podporu, ktorej sa jej v iných krajinách dostalo,“ hovorí Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Slovensko je jedna z posledných krajín EÚ, ktorá nemá zavedený systém podpory na zachovanie pracovných miest počas krízy, takzvaný Kurzarbeit. V iných krajinách sa o náklady na zachovanie pracovného miesta podelí štát aj zamestnávateľ. Podľa prezidenta Združenia automobilového priemyslu Alexandra Matušeka funguje v Česku Nemecku či Rakúsku.

Premiér Igor Matovič včera rokoval s kľúčovými zamestnávateľmi. Ako však dodal, nedá sa vyjsť v ústrety každému, inak by štát skrachoval. „Každý by chcel pokryť svoje straty, ale to sa nedá,“ podotkol Matovič. Spoločnosť Decodom mala podľa neho finančné problémy už v minulosti a nesúviseli so súčasnou situáciou.

Najväčšie fabriky Slovenska bijú na poplach: Na dlažbe môže skončiť 620-tisíc ľudí!