Na párky 130 percent, na pivo 96 percent a&nbsp;na obyčajný rožok 66 percent. To sú podľa ministerstva pôdohospodárstva prirážky obchodných reťazcov na tovar, ktorý u&nbsp;nich bežne kupujeme. Ak obchod kúpi napríklad rožok od pekára za 3,5 centa a&nbsp;zákazníkovi ho predá za 7 centov, z&nbsp;každého predaného rožka končí podľa ministerstva vyše 2 centov vo vrecku reťazca ako jeho marža.

Kým pri rožkoch ide o&nbsp;centy, ešte výraznejšiu prirážku môžu mať obchodníci pri hydinových párkoch – na každom predanom balení sa podľa štátnych úradníkov nabalia viac ako 2 eurami. „Obchodné reťazce si nahadzujú na potraviny neraz aj trojciferné prirážky, pričom sa nedokážu podeliť s&nbsp;výrobcami. Tí potom ledva zvládajú pokryť výrobné náklady. Takéto praktiky sa musia skončiť,“ tvrdí agrorezort Gabriely Matečnej (nominantka SNS).

Šéf SNS Andrej Danko preto navrhol mimoriadnu daň: obchodné reťazce, ktoré predávajú potraviny, by mali štátu od budúceho roka platiť 2,5 percenta z&nbsp;čistého obratu. Návrh sa postupne vyvíja, podľa najnovšieho znenia by odvod nemali platiť malé potraviny na dedinách, podnikové predajne ani obchodné aliancie.

Reťazce však odmietajú tvrdenia, že sú nenásytné a&nbsp;nechcú sa deliť o&nbsp;zisk. „Obvinenie, že reťazce majú nadštandardné a&nbsp;neoprávnené zisky na úkor potravinárov, nie je pravdou. Päť najväčších reťazcov má priemernú ziskovú maržu 3,5 percenta,“ tvrdí Martin Krajčovič, šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje obchodné reťazce Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, TERNO a&nbsp;Tesco.

<ul>
<li>P&auml;ť najv&auml;č&scaron;&iacute;ch reťazcov p&ocirc;sobiacich na Slovensku, m&aacute; podľa Slovenskej aliancie modern&eacute;ho obchodu priemern&uacute; ziskov&uacute; maržu 3,5 %.</li>
<li>Prir&aacute;žky vyr&aacute;tan&eacute; ministerstvom podľa reťazcov nezohľadňuj&uacute; n&aacute;klady spojen&eacute; s predajom, ako mzdy, prepravu, energie či invest&iacute;cie.</li>
<li>&bdquo;Prir&aacute;žky s&uacute; s&uacute;časťou n&aacute;&scaron;ho obchodn&eacute;ho tajomstva, av&scaron;ak m&ocirc;žeme potvrdiť, že s&uacute; niž&scaron;ie ako tie, ktor&eacute; uviedlo ministerstvo,&ldquo; uviedla za Tesco Lucia Pol&aacute;čekov&aacute;.</li>
<li>Lidl odmieta spom&iacute;nan&eacute; marže s t&yacute;m, že za n&aacute;kup piatich potrav&iacute;n, ktor&yacute; rezort vyč&iacute;slil na 8,84 &euro;, zaplat&iacute;te v jeho obchodoch len 4,65 &euro;. </li>
</ul>

retazce

Kto hovorí pravdu o prirážkach?

Ministerstvo sa tiež podľa reťazcov poriadne seklo vo výpočtoch. Z&nbsp;toho, čo označuje ako ich čistú maržu, musia ešte obchodníci vyplatiť mzdy, prepravu, energie či investície. Reťazce preto ostro odmietajú chystaný odvod, ktorý by mali po novom platiť. V&nbsp;televízii proti nemu bojujú kampaňou. Nová daň sa nepáči ani domácim predajcom združeným vo Zväze obchodu SR. Odmietajú ho tiež analytici INESS a&nbsp;najnovšie už aj renomovaní právnici s&nbsp;tým, že je protiústavný, keďže nezdaňuje všetkých obchodníkov rovnako. „Navrhovaný zákon má všetky predpoklady na to, aby deformoval hospodársku súťaž, a&nbsp;preto považujeme tento návrh pre občana výslovne za škodlivý,“ konštatoval Radovan Pala z&nbsp;advokátskej kancelárie Taylor Wessing.

Šéf SNS si však za novou daňou stojí. „Nedáme sa zastrašiť obchodnými reťazcami. Ministerka Matečná má plnú podporu koalície na to, aby sme tento odvod dotiahli do úspešného konca,“ vyhlásil Andrej Danko. Získaných 100 miliónov eur ročne chce štát použiť pre našich poľnohospodárov, potravinárov a&nbsp;na boj proti klimatickým zmenám.

Štát vyčíslil, koľko si reťazce pchajú do vreciek: Prirážky na cenách až 130 percent!