Etnologička Katarína Nádaská: Tento rok máme výnimočnú príležitosť prežiť Vianoce bez konzumu

Etnologička: Epidémie sústavne ničili ľudí, aj v minulosti mali ľudia strach z očkovania

Etnologička: Vianoce sa zmenili z duchovného na konzumný sviatok, teraz môžu byť iné

Kedy sa u nás začali sláviť Vianoce?

-Vianočné sviatky sa slávili postupným etablovaním kresťanstva. Správy o vianočných sviatkoch z nášho územia máme po vzniku ranného Uhorska. Už v tomto období sa slávili Vianoce ako druhý najväčší sviatok počas cirkevného roka. Spočiatku dátum Vianoc nebol decembrový, v dejinách sme zažili aj májový dátum slávenia sviatkov. Po reformách pápeža Gregora sa ustálil pre celý kresťanský svet sviatok narodenia na 24. decembra.

Spojilo sa to s pohanskými sviatkami?

- V predkresťanskom období naši predkovia neslávili Vianoce, ale slávili sviatky zimného slnovratu. Pripadali na december a slávili sa celý mesiac. Význam bol taký, že sa uctievalo narodenie slnka. Ľudia mali predstavu, že na jar sa rodí nové, mladé slnko. Bolo to spojené s rituálmi, aby sa slnko čo najskôr narodilo a čím skôr odišla zima. Starí Slovania nečlenili rok na štyri ročné obdobia, ale členili ho na dve - leto a zimu. Preto sviatky zimného slnovratu pripadali na začiatok zimy.

- Stromček sa do Európy rozšíril z nemecky hovoriacich krajín. Je viacero legiend. Jedna z nich hovorí, že protestantský kazateľ Martin Luther sa prechádzal v lese a vnímal krásu ihličnanov. Rozhodol sa, že pre svoju rodinu pripraví takýto stromček a postavil si ho do izby. Najprv sa to tradovalo v mešťanských a šľachtických krajinách a postupne sa dostávala aj do ostatných kútov Európy. V roľníckom prostredí, konkrétne na našom území, sa stromček objavuje až začiatkom 20. storočia.

Ako sa zmenil jedálniček na Štedrý deň?

- Jedálniček sa veľmi zmenil. V minulosti Štedrá večera bola štedrou, to znamená, bolo tam viac chodov. Zároveň to bol posledný pôstny deň pre katolíkov, preto konzumovali rybu. Z 13. storočia platila výnimka, že ryby a všetky živočíchy, ktoré žijú vo vode, nemajú nohy a tým pádom sa môžu jesť aj počas pôstu. Chodov bolo viac aj preto, aby bol symbolicky štedrý aj ďalší rok na úrodu.

Čo na stole nesmelo chýbať?

- V minulosti boli jedlá výlučne sezónne a lokálne. Varilo sa z tých surovín, ktoré boli v rámci sezóny a urodili sa v danej lokalite. Už málokto dodržiava klasické vianočné menu, aj keď aj teraz sa nájdu také rodiny. Najmä v mestách sa už nedrží veľmi pôst a okrem ryby tam môže byť aj mäso a majonézový šalát. Podobne to bolo s koláčmi. Piekli sa veľmi jednoduché, z kysnutého cesta s orechami, makom, lekvárom, čo v domácnosti bolo. Zákusky boli najmä meštianskej a šľachtickej triede, dnes už máme koláče a zákusky rôznych druhov.

Kedy sme si začali dávať darčeky? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Kedy sme si začali dávať darčeky?

- Darčeky sa dávali ako pripomienka biblického príbehu narodenia Ježiša Krista. Malé dieťa Ježiš bolo vnímané ako boží dar. Keď sa Ježiško narodil bol malý, keď vyrástol, ukrižovali ho, aby sňal hriechy všetkých ľudí. Je to symbolika, na základe ktorej sa ľudia začali obdarovávať. Prvé dary boli nehmotné, boli to rôzne vinše a rôzne dobropriania, čiže slovné dary. Postupom času sa toho ako prvá ujala šľachta a mešťania. Malo to aj sociálnu funkciu, obdarovávali sa deti z chudobnejších rodín šatstvom alebo aj potravinami.

V slovenských rodinách sa kedy prejavil tento zvyk?

- U nás v slovenskom prostredí si ľudia začali dávať darčeky až v prvej tretine 20. storočia. Darčeky boli diametrálne odlišné od tých, čo majú dnešné deti. Zásadne si ich ľudia vyrobili sami doma, nejaké hračky z dreva, mama ušila bábiku, veľmi jednoduché a skromné darčeky. Vianoce v minulosti neboli o darčekoch, ale bola tam silná duchovná stránka. Dnes je to práve naopak.

Kedy sa Vianoce začali meniť z duchovných na komerčné sviatky?

- U nás na Slovensku pomerne veľký zlom znamenal rok 1945 a nastolenie socializmu. Dokonca boli pokusy, aby sa Vianoce nazvali sviatkami zimy a vymietila sa duchovná podstata Vianoc. So vznikom robotníckej triedy začala platiť akási rovnosť. Vtedy sa objavuje vyprážaný kapor a majonézový šalát, čo sa predtým považovalo za jedlo bohatých alebo buržoázie. Keďže ľudia si boli rovní, každému sa malo ujsť počas Vianoc aj niečo veľmi luxusné. Podobne sa to viazalo k darčekom.

Prišli so socializmom aj darčeky do rodín?

- Pred rokom 1945 peniaze v roľníckom prostredí neboli, pretože tí ľudia nechodili do práce. Mali peniaze keď napríklad predali kravu na trhu. Po 1945 začína vzrastať aj zamestnanosť žien. Spôsobilo to, že bolo viac peňazí a keď bolo viac peňazí, tak bolo možné kúpiť aj viac darčekov. Dnes je to druhý extrém. Mnohí ľudia sú ochotní zadĺžiť sa a vziať si pôžičku len aby si urobili luxusné Vianoce. Čo je síce zbytočné, ale je to o zmýšľaní a mentalite ľudí.

V čom budú tieto Vianoce iné?

- Vianoce 2020 sú pre pre väčšinu generácií úplne výnimočné. Samozrejme, naši prastarí rodičia si pamätajú, aké boli Vianoce počas druhej svetovej vojny. Aj vtedy mali ľudia veľmi ťažké obdobia a nemohli ani myslieť na Vianoce v pravom slova zmysle. Mali by sme samozrejme dodržiavať všetky nariadenia, aby aj čas po Vianociach, keď si budeme priať do Nového roku veľa zdravia, bola to naozaj pravda. Ochranu svojich blízkych by sme mali dodržiavať.

Čo by sme mohli urobiť tieto sviatky inak?

- Úžasné na týchto sviatkoch je aj to, že ľudia sa môžu vrátiť k starším tradíciám. Namiesto naháňania po obchodoch si skutočne môžu urobiť klasické Vianoce, sviatočnú polievku. Jednoduchú kapustnicu, šošovicový prívarok, trochu ryby. Jednoducho sa vrátiť k pôvodnému odkazu Vianoc. Rovnako si môžu vyskúšať rituály, ktoré robili naši predkovia ako napríklad spievanie kolied. Zabezpečiť si menší stromček s jednoduchými ozdobami. Skrátka máme šancu vyskúšať si krásu tradícií, ktoré posledné roky už nevnímame alebo ich nedodržiavame.

Ako prebiehali epidémie v minulosti? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Ako prebiehali epidémie v minulosti?

- Epidémie moru boli najmä v stredoveku systematické a sústavné. Boli stáročia, kedy sa mor alebo cholera vracali vo vlnách. Už v stredoveku lekári pochopili, že nakazených treba izolovať. Dávali sa do karantény, napríklad do mestských špitálov alebo kostol fungoval ako azylový dom. Chorí sa dostávali aj do prvých nemocníc, ktoré poskytovali rôzne mníšske rády.

Fungovali protiepidemické opatrenia?

- Už lekári, ktorí chorých ošetrovali, mali ochranné masky. Mali zobákovitý tvar ako u vtákov a v nich mali rôzne vonné bylinky. Bolo to kvôli tomu, aby keď museli prehliadať mŕtvych, necítili rôzne pachy. Pri pľúcnom či kožnom more mali ľudia veľké zdravotné problémy. Maska ich mala chrániť. Lekári, ktorí sa starali o nakazených ľudí, rovnako nosili rukavice, dlhé plášte a vysoké čižmy. Dokonca na vyšetrenie používali paličky, aby sa nedotýkali priamo rukami. Už od stredoveku sa zdravotnícky personál snažil chrániť a rovnako to odporúčali ľuďom.

Dodržiavali ľudia karanténu?

- Málokto z bežných ľudí karanténu dodržiaval. Ale keď si vezmeme napríklad Dekameron od Giovanniho Boccaccia, tak ten ho napísal práve keď bol s priateľmi v karanténe počas moru. Odišli na vidiek. Čiže aj vtedy to bolo o rozhodnutí ľudí, ako sa postavia k danej situácii.

Bol medzi ľuďmi odpor k očkovaniu aj v minulosti?

- Určitým veľmi jednoduchým spôsobom sa očkovať začalo už v starovekej Číne, čiže tisíce rokov dozadu. Boli rôzne pokusy na pravé kiahne aj na našom území v 17. storočí a treba povedať, že boli úspešné. Nebolo to očkovanie v pravom slova zmysle. Keď v Prešove zúrili pravé kiahne, tak istý lekárnik začokoval svoju dcéru tak, že jej do malého zárezu vložil hnis z kiahní jej brata. Robilo sa to tak, že sa izolovali látky od chorého a tie sa vpravili do tela zdravého človeka v slabšom pomere, aby sa posilnil imunitný systém. Pokiaľ prišlo niečo nové a ľudia to nepoznali, tak mali z toho strach. Všetko nepoznané vyvoláva v ľuďoch hrôzu.

Kedy sa začalo očkovať vo veľkom?

- Definitívne masovejšie očkovanie prichádza v 19. storočí. Vakcinácia spolu s vynálezom penicilínu patria k najvýznamenjším ľudským objavom, pretože zachránili milióny a milióny ľudí. Človek má slobodnú voľbu a môže sa rozhodnúť, proti covidu sa môže a nemusí dať očkovať. Vedci za krátky čas vynašli vakcínu, čo je úžasná vec a je to vďaka pokroku v prírodných vedách a medicíne, v epidmiológii a imunológii. V 19. storočí to trvalo podstatne dlhšie a vtedajšie vakcíny neboli také účinné.

Zmení sa po pandémii správanie ľudí?

- V tomto smere som skôr skeptická. To, ako sa ľudia správajú k prírode a životnému prostrediu vo mne skôr vyvoláva obavy, že to nie je posledná pandémia. Možno budú nasledovať v kratšom časovom úseku, ako sme to doteraz poznali. Aj toto obdobie je krátke na to, aby sa príroda zregenerovala. Sme z generácie, ktorá je dosť konzumne založená a to zahlcuje svet. Pandémia by mohla byť varovným prstom. Ale som skeptická. Dejiny sú učiteľkou života a keby sa ľudia zamysleli, koľkokrát sa dejiny opakujú a výsledok je rovnaký. Aj na pandémiu sa zrejme rýchlo zabudne, keď sa život vráti do normálu. Treba však povedať, že sú snahy mladých ľudí, ktorí nechcú takto žiť. A práve teraz máme šancu urobiť si Vianoce, ktoré nebudú konzumné. Je na každom z nás, ako sa tejto úlohy zhostíme.