Na&nbsp;Slovensku pracuje podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií takmer 24-tisíc lekárov. Každý piaty z&nbsp;nich má po&nbsp;šesťdesiatke, a&nbsp;tak môže kedykoľvek odísť do&nbsp;dôchodku. Dnes by sme potrebovali aspoň 3&nbsp;500 nových doktorov a&nbsp;približne rovnaký počet sestier.

Z&nbsp;našich lekárskych fakúlt pritom vzíde ročne len 600 absolventov medicíny a&nbsp;iba polovica z&nbsp;nich tu aj zostane pracovať. Zvyšok odchádza do&nbsp;zahraničia alebo si nájde uplatnenie v&nbsp;inej sfére.

Z&nbsp;týchto čísiel je aj laikovi zrejmé, že sami si nových lekárov vychovať nezvládneme. „Nerovnováha medzi prijímaním a&nbsp;medzi tým, aká je potreba, je obrovská a&nbsp;vzhľadom na&nbsp;to, že ďalší lekári budú odchádzať do&nbsp;dôchodku, sa situácia bude len zhoršovať,“ tvrdí viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk.

Napriek chýbajúcemu personálu je výstavba nových veľkých nemocníc v&nbsp;kurze. Jednu stavia finančná skupina Penta v&nbsp;bratislavskej lokalite Bory, otvoriť ju chce v&nbsp;roku 2022. Druhú, ešte väčšiu, plánuje len o&nbsp;pár kilometrov ďalej na&nbsp;Rázsochách vybudovať štát. Podľa premiéra Petra Pellegriniho by mala stáť do&nbsp;roku 2024.

Otázkou je, kto bude v&nbsp;nových nemocniciach liečiť, resp. kto zostane v&nbsp;tých starých, keďže moderné prostredie, špičkové vybavenie či platové podmienky budú pre mnohých doktorov veľkým lákadlom. „V&nbsp;Bratislave máme iba jeden personál. Kto postaví nemocnicu prvý, bude ho mať, kto postaví druhý, personál nebude mať,“ myslí si šéf Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.

Štát si so svojím projektom verí napriek tomu, že preteky o&nbsp;nemocnicu zrejme prehrá. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že štátna nemocnica na&nbsp;rozdiel od&nbsp;nemocnice súkromného investora bude mať väčšiu prestíž, bude sa v&nbsp;nej robiť viac výkonov, výskum aj vzdelávanie. „Sme toho názoru, že tieto faktory aj skutočnosť, že pôjde o&nbsp;univerzitnú prestížnu nemocnicu, budú dostatočne motivujúce na&nbsp;udržanie personálnych kapacít,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.

Riešením, ako rýchlo zaplátať nedostatok lekárov, by mohlo byť ich prijatie z&nbsp;tretích krajín, najmä z&nbsp;Ukrajiny. Podmienky pre ich prijatie sú však nastavené tvrdo. Za&nbsp;doplňujúcu skúšku musia zaplatiť 500 eur, dopredu nevedia okruhy otázok a&nbsp;mnohé z&nbsp;testov by vraj nezvládli ani slovenskí doktori.

„Musíme si vyjasniť otázku, či chceme mať také prísne testy pre cudzích lekárov, ktoré by nespravili ani domáci, alebo im radšej uľahčíme príchod a&nbsp;v&nbsp;prípade ich objektívne nižšej kvality tlačili na&nbsp;to, aby sa postupne dovzdelávali a&nbsp;dostali sa na&nbsp;úroveň našich lekárov. Preferujem druhú možnosť,“ hodnotí zdravotnícky analytik Dušan Zachar.

Dôkazom je aj Viktoriya Dmytruková, lekárka z&nbsp;Ukrajiny. Napriek tomu, že pediatričkou je už 25 rokov, na&nbsp;Slovensku jej diplom neuznali, a&nbsp;tak lekárku u&nbsp;nás robiť nemôže. Naopak, v&nbsp;Česku so žiadosťou uspela, a&nbsp;tak zrejme skončí tam.

Kým časť slovenských doktorov by posily z&nbsp;Ukrajiny privítala, druhá ich odmieta. „Pustiť týchto ľudí, o&nbsp;ktorých nevieme nič, hneď do&nbsp;procesu v&nbsp;zdravotníctve, je absolútny hazard s&nbsp;bezpečnosťou slovenských pacientov,“ tvrdí šéf Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár.

Ministerstvo zdravotníctva je k&nbsp;prijímaniu lekárov z&nbsp;Ukrajiny či zo Srbska naklonené. Zaručiť ich dostatočnú odbornosť a&nbsp;zároveň uľahčiť ich vstup k&nbsp;nám by mala novinka, ktorú rezort chystá. „Pre neatestovaných lekárov z&nbsp;cudziny sme navrhli ročnú stáž, ktorú absolvujú pod dozorom atestovaného lekára. Počas tohto obdobia môže požiadať o&nbsp;vykonanie špecializovanej skúšky. Rovnako musí podstúpiť jazykovú skúšku,“ dodala Eliášová.

Ako to je s posilami zo zahraničia? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Pediatričku Viktoriya Dmytruková robí už 25 rokov, má dve atestácie, z pediatrie a z detských infekčných chorôb, a počas svojej praxe sama školila mladších kolegov. Ani to však nestačí na to, aby sa na Slovensku mohla stať lekárkou.

Moja rodina opustila Doneck v&nbsp;roku 2014. V&nbsp;roku 2015 sme sa prisťahovali na&nbsp;Slovensko, pretože môj manžel mal príležitosť tu pracovať a&nbsp;doteraz tu podniká v&nbsp;informačných technológiách. Z&nbsp;Ukrajiny sme odišli, lebo v&nbsp;našom meste bola vojna.

Čo by ste chceli na&nbsp;Slovensku robiť?

Chcela by som byť lekárkou. Môžem pracovať ako pediatrička, lekárka na&nbsp;infekčnom alebo všeobecná lekárka.

Dvakrát som sa snažila o&nbsp;to, aby mi uznali vysokoškolské vzdelanie na&nbsp;Slovensku a&nbsp;oba razy som dostala odmietavé stanovisko. Prvýkrát to bolo v&nbsp;roku 2015, druhý pokus bol v&nbsp;roku 2018. V&nbsp;tom istom roku som požiadala o&nbsp;uznanie diplomu aj v&nbsp;Česku a&nbsp;tam mi ho uznali.

Že som nevyštudovala predmety, ktoré sú potrebné. Napríklad mi neuznali predmet detské choroby, ktorý sa takto volá na&nbsp;Ukrajine a&nbsp;je to hlavný predmet každého detského lekára. Ale na&nbsp;Slovensku je to pediatria. Podala som aj odvolanie, no neuspela som ani tak.

Odporučili vám, čo ešte môžete urobiť, aby ste sa u&nbsp;nás mohli stať lekárkou?

Absolvovala som už viacero kurzov, doučovaní na&nbsp;Univerzite Komenského v&nbsp;Bratislave, ako aj Slovenskej zdravotníckej univerzite, ale všetko to ostalo len na&nbsp;papieri. Povedali mi, že diplom mi uznajú, až keď vyštudujem 6 rokov medicíny. Čiže normálne začať študovať ako medička od&nbsp;prvého ročníka na&nbsp;lekárskej fakulte.

Som pediatrička polovicu svojho života. Chcem ďalej pracovať ako lekárka, to je to, čo chcem robiť. Aj deti, ktoré som liečila, boli so mnou vždy spokojné.

Slovensko je krásna krajina a&nbsp;nechcela by som ho opustiť, no asi nebudem mať na&nbsp;výber, keďže diplom mi v&nbsp;Česku uznali a&nbsp;na&nbsp;Slovensku nie.

Mohlo by vás zaujímať:

Časenky aj nočné čakanie pred ambulanciami: Je to len začiatok, bude oveľa horšie!