Daniela Pirschelová

Už niekoľko hodín pred začiatkom poslednej rozlúčky,&nbsp; sa zhromaždili&nbsp; pred miestnym kostolom desiatky&nbsp;ľudí, aby vzdali úctu&nbsp;&nbsp;milému a dobrosrdečnému dievčaťu, ktoré sa rozhodlo pre nepochopiteľný čin, zomrieť pod kolesami vlaku.

Srdce trhal pohľad na rodičov Aďky, mamu Gabrielu a otca Ľubomíra i brata Michala,&nbsp;ale i starých rodičov.&nbsp;Ich žiaľ bol obrovský.&nbsp; Podopierajúc&nbsp; sa navzájom&nbsp; lúčili sa s Andreou pri bielej zatvorenej truhle. Na smútočný obrad pricestovali z Prešova aj&nbsp;zronení&nbsp;kolegovia.&nbsp; Andrea s nimi pracovala dva roky&nbsp;ako strelkyňa. Podľa zaužívaného zvyku prišli i jej rovesníci,&nbsp; spolužiaci, oblečení v bielych blúzkach a košeliach, v rukách niesli kvety.&nbsp;

Kňaz v rámci kázne sa prihovoril najbližším. <em><strong>"Prečo to urobila? Vie iba Boh a ten nič nepovie a ona&nbsp; rovnako. Neklaďte si otázky, ale ďakujte za čas prežitý s ňou. Ani ju nesúďte, radšej spomínajte v dobrom!"</strong></em>&nbsp; Na konci omše sa zhromaždeniu prihovoril kolega&nbsp; zosnulej vojačky a po ňom jedna z jej kamarátok.

S napätím bolo očakávané najmä&nbsp; čítanie rozlúčkového listu, ktorý predniesla&nbsp; kolegyňa&nbsp; Aďky.&nbsp; Bol písaný&nbsp; úctivým a zároveň priateľským tónom.&nbsp; V liste sa prihovorila najprv svojim najbližším. Ako prvú oslovila mamičku, ktorú prosila, aby jej odpustila. Následujúce slová patrili otcovi, bratovi Michalovi,&nbsp; najlepšej kamarátke Diane, blízkemu priateľovi. Potom nasledoval dlhý zoznam mien ľudí jej srdcu blízkych. Pri každom spomenula to najkrajšie čo ich spájalo.&nbsp;

Koho meno odznelo, ten sa usedavo rozplakal. Rozlúčkový list&nbsp; ukončila prosbou, aby ho prečítali na jej pohrebe. Poprosila tiež všetkých, aby si na ňu občas spomenuli.&nbsp; Po obrade sa smútočný sprievod vybral na miestny cintorín, kde krásnu Andreu pochovali.&nbsp; Pri&nbsp; vkladaní truhly do hrobu boli vypálené tri salvy.&nbsp;&nbsp;

Dôvod, pre ktorý si profesionálna vojačka zvolila taký dramatický odchod zo sveta, najbližší nepoznajú.&nbsp;Aj preto sa stále nedokážu spamätať zo zdrvujúcej informácie od policajtov, že ich Aďka&nbsp;(† 21)&nbsp;skoncovala so životom tak, že si sadla do koľajiska a čakala na príchod vlaku. Zrážku s kolosom nemala šancu prežiť. Devastačným zraneniam podľahla na mieste nešťastia&nbsp;medzi železničnými stanicami Prešov a Veľký Šariš&nbsp;v pondelok (10.9.) večer.&nbsp;

Andreu († 21), ktorá zomrela na koľajniciach, pochovali: LIST, ktorý zanechala, rozplakal každého!