Daniela Pirschelová

Už zhruba hodinu pred začiatkom poslednej rozlúčky, sa postupne zhromažďovali pred miestnym domom smútku stovky ľudí, aby vzdali úctu dobrosrdečnému Štefanovi (†28). Ten po brutálnom útoku miestneho Róma&nbsp; skonal na následky ťažkých zranení hlavy na mieste tragédie.

Medzi smútiacimi sme nezazreli ani jedného z osadníkov. Keď sme sa opýtali Dobšinčanov, či si myslia, že nejaký príde, jeden z mužov poznamenal:&nbsp;"Nepredpokladám, že nejaký z nich po tom, čo sa stalo, naberie odvahu prísť nám na oči!" Mal pravdu, neprišiel nikto.&nbsp;

Do obradnej siene prišli medzi prvými najbližší zavraždeného: rodičia Magdaléna (59) a Štefan (57), jeho starší bratia Pavol (40) a Peter (39) s partnerkami.

Smutný bol pohľad na skrúšenú rodinu, jej žiaľ bol obrovský. Podopierajúc sa navzájom, lúčili sa so Števom pri otvorenej truhle.

Na obrad prišlo zhruba 500 smútiacich. Boli medzi nimi väčšinou mladí ľudia: priatelia, kamaráti, spolužiaci, kolegovia z práce i futbalisti&nbsp; MFK Dobšiná, kde mladík bol brankárom. Prichádzali s plačom k otvorenej&nbsp; svetlej truhle, ktorá sa strácala v záplave bielych kvetov.&nbsp;

Obrad, ktorý sa začal piesňou Michal Tučného Tam&nbsp;u nebeských bran, neviedol kňaz, ale zástupcovia mesta. Ich príhovory boli plné súcitu so smútiacou rodinou, ale i úcty k nebohému. "Keď zomrie starý človek, je to smutné, ale akosi sa to očakáva. Smrť mladého človeka, na vrchole sily, a obzvlášť, keď odíde nezmyselne, rukou vraha,&nbsp; je niečo čo sa dá len ťažko pochopiť,"&nbsp;zaznelo.

Potom sa rečník prihovoril v mene Štefana jeho rodičom. Poďakoval za všetko, čo pre neho urobili. Napokon sa ospravedlnil, že ich necháva osamotených. Po týchto slovách neostalo jedno oko suché. Rečník hovoril, aký bol Števo človek, spomenul jeho detské, školské i pracovné roky.

Rečník nezabudol ani na šport, ktorý mladý Dobšinčan miloval, hlavne stolný tenis a futbal. " Aj v ten osudný večer prišiel so spoluhráčmi z Muráňa, kde absolvovali priateľský zápas. Zašli si spoločne posedieť do obľúbeného podniku. Nikto z nich ani len&nbsp; netušil, čo sa o niekoľko minút stane," pripomenul rečník posledné minúty života nešťastného mladíka. Potom vyzval smútočné zhromaždenie, aby spomínali na Štefana v dobrom, napríklad čím obohatil on ich život&nbsp; a čím oni ten jeho.&nbsp;&nbsp;

Po obrade sa smútočný sprievod vybral&nbsp; celou Dobšinou. Skončili na mieste, kde Štefan poslednýkrát vydýchol. Tam si jeho pamiatku uctili zapalením sviec a kahancov.

Pozrite si viac fotografií v galérii k článku

Recidivista Ondrej zaútočil podľa policajného vyšetrovania na Štefana večer, keď ten odchádzal z pohostinstva domov. Počkal si na neho s palicou v ruke a zákerne ho napadol odzadu. Udieral ho do hlavy takou intenzitou, že mladý muž zraneniam na mieste podľahol. „Števo nič hrozné neurobil, len chránil mladú&nbsp; krčmárku, keďže Ondrej chcel alkohol na sekeru. Pekne mu dohováral, a&nbsp;keď nepomohlo, vypoklonkoval ho pred dvere. Nič viac,“ povedal predčasom jeden zo štamgastov. Poprel, že by to bol následok sporu z minulosti, o ktorom hovoria miestni Rómovia.

Útočník nie je žiadne neviniatko. Policajti ho vyšetrovali už viackrát, sedel aj vo väzení. Napriek nízkemu veku má toho veľa na rováši. V&nbsp;roku 2014 ho odsúdili za násilnú trestnú činnosť. Z basy vyšiel teraz v marci a o niekoľko dní sa so sekerou v ruke vlámal do krčmy. Do tej istej, pred ktorou neskôr podľa policajtov dobil Šefana na smrť.

Na slobode sa teda dlho neohrial. Okresný súd Košice I&nbsp; v utorok (19.3) rozhodoval o návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby. Vyhovel mu v plnom rozsahu. Mladý Dobšinčan preto putoval rovno zo súdu za brány väznice na Floriánskej.

Mohlo by vás zaujímať:

Pohreb zavraždeného Dobšinčana monitorovala polícia: Z Rómov nenabral odvahu prísť ani jeden!