TASR

Martina R. zadržali policajti v októbri 2019 v rámci akcie Apač zameranej na členov bratislavskej skupiny takáčovcov.&nbsp;&nbsp;

Podľa Ústavného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť. Najvyšší súd SR mu má zaplatiť aj trovy konania vo výške 687,70 eura. Advokát Martin R. sa dostal do väzby po výpovedi bývalého klienta a kajúcnika v prípade skupiny takáčovcov.

K jeho ústavnej sťažnosti sa pripojila aj Slovenská advokátska komora. Hovorila o podozreniach z potláčania základného práva na súdnu ochranu a riadneho výkonu advokácie. Na jeho podporu vznikla aj iniciatíva za právny štát, ktorú podpísali desiatky advokátov.

<a href="https://www1.pluska.sk/krimi/najvyssi-sud-rozhodol-advokat-ribar-akcie-apac-zostava-mrezami" target="_blank" rel="noopener">Advokáta zadržali policajti v októbri 2019 v rámci akcie Apač. Spolu vtedy zadržali 13 ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takáčovcov.</a> Špecializovaný trestný súd ho spolu s ďalšími vzal do väzby 30. októbra 2019, väzbu mu následne predlžovali a rozhodnutia potvrdzoval aj Najvyšší súd SR.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Martina R. koncom apríla obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.

Prepustenie Ribára oceňuje aj&nbsp;Iniciatíva advokátov za právny štát (IAPŠ). “Ide o veľký úspech pre právny štát na Slovensku a&nbsp;celý advokátsky stav. Väzobne stíhanie M. Ribára bolo znepokojujúce a&nbsp;vyvolávalo neistotu,” povedal iniciátor IAPŠ Matej Marhavý.

Ústavný súd v súvislosti s názorom najvyššieho súdu o tom, že vo vzťahu ku kvalifikácii skutku&nbsp;bude ťažisko dokazovania pred&nbsp;súdom&nbsp;konštatuje, že ide o názor z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľný. Ústavný súd zdôrazňuje,&nbsp;že súd, ktorý o väzbe rozhoduje, je povinný skúmať ako jednu z tzv. materiálnych podmienok&nbsp;dôvodov väzby.&nbsp;Skúmanie&nbsp;týchto&nbsp;dôvodov väzby je zákonnou podmienkou pre vzatie obvineného&nbsp;do väzby či pre ďalšie trvanie väzby. Súd preto nesmie vychádzať iba formálne z&nbsp;uznesenia&nbsp;o vznesení obvinenia, ale musí skúmať a hodnotiť dôkazy, ktoré k vzneseniu obvinenia viedli.&nbsp;Ak dokazovanie nepotvrdzuje, že sa stal skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, nie jenaplnená väzobná podmienka. Podstatná je aj právna kvalifikácia skutku, ktorý sa obvinenému&nbsp;kladie za vinu. Takéto skúmanie je dôležité práve z dôvodov, aby sa zabránilo tzv. účelovému&nbsp;nadkvalifikovaniu skutku zo strany polície, čo má za následok napríklad dlhšie trvanie väzby alebo&nbsp;prísnejšie podmienky pre prepustenie z väzby na slobodu, ako to mohlo byť aj vo veci sťažovateľa.

Ako uviedol jeden z&nbsp;iniciátorov IAPŠ Matej Marhavý: „Nález Ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti JUDr. Martina Ribára je prelomovým preto, že určuje jasné mantinely, kedy je naplnená väzobná podmienka. Ústavný súd uvádza, že súdy musia skúmať materiálne podmienky potreby väzobného stíhania a&nbsp;nemôžu automaticky prijať právnu kvalifikáciu skutku, ktorá je mu kladená za vinu zo strany prokuratúry“.

Podľa IAPŠ je toto rozhodnutie Ústavného súdu prelomové aj v&nbsp;tom, že sa bude týkať mnohých, ktorí sa nachádzajú v&nbsp;kolúznej a&nbsp;preventívnej väzbe.

Dostane sa RIBÁR na slobodu? Súd ROZHODOL o osude člena skupiny takáčovcov!