Andrej Ježo

Ferrari F40 bolo v podstate darčekom ku 40temu výročiu značky, pričom išlo o posledné auto, ktoré nieslo podpis slávneho zakladateľa, Enza Ferrari. Ferrari F40 bolo tým najdokonalejším produktom značky, no zároveň aj autom, v ktorom sa miešali technológie vyvíjané pre Formulu 1 ako aj vlastnosti áut, ktoré boli v prvom rade určené na cesty, nielen na preteky.

Už od začiatku vývoja auta išlo o obrovský a špeciálny projekt, ktorého vývoj začal v roku 1986 a pokračoval rekordným tempom ďalších 13 mesiacov. Aj preto bolo predstavenie vozidla podujatím, o akom sa nikomu ani nesnívalo. Ermanno Bonfiglioli, ktorý bol vtedy šéfom špeciálnych projektov a zároveň bol zodpovedný za prepĺňané agregáty si na tento deň spomína ako na udalosť, ktorá sa navždy zapísala do histórie nielen nadšením a obrovským potleskom, ktorý nasledoval po odhalení vozidla. Nikto, okrem najbližších Enza Ferrari, auto dovtedy nevidel.

Ferrari vyvíjalo model F40 vo vysokom stupni utajenia, čo bolo aj pre zamestnancov automobilky novinkou. Auto tak predstavovalo obrovský skok nielen v dizajne, ale najmä technológiách. Osemvalcový agregát s dvojitým prepĺňaním a výkonom 478 koní síce vychádzal z pohonnej jednotky Ferrari 288 GTO Evoluzione, no mnoho inovatívnych vylepšení dokázali zabezpečiť aby sa Ferrari F40 stalo prvým autom značky, ktoré prekonalo hranicu 320 kilometrov za hodinu.

Maximálna pozornosť bola venovaná váhe agregátu. Horčík, ktorý vtedy stál päťkrát viac ako hliník, bol materiálom F40. Nájdete ho všade. Olejová vaňa, kryty hlavy valcov, zvody sania, či v prevodovke. V žiadnom inom vozidle do tých čias nebol horčík použitý v takom rozsahu.

Za úspechom auta samozrejme okrem Enza stálo aj ďalšie meno. Pininfarina, štúdio, v ktorom vtedy pracoval ako dizajnér aj Leonardo Fioravanti. Ten si myslí, že za úspechom dizajnu F40 je spôsob, akým auto dokázalo vyjadriť tri najdôležitejšie atribúty: rýchlosť, ľahkosť a výkon.

Motor a dizajn sú dôležité, no bez dôsledného ladenia a najmä testovacieho jazdca, ktorým bol Dario Benuzzi, by vozidlo neboli nikdy tým, čím je. Dario spomína, že prvé testovacie prototypy mali jazdné vlastnosti na nízkej úrovni. Bolo potrebné zapracovať na všetkom. Od nastavenia bŕzd, tlmičov cez turbodúchadlá až po pneumatiky. Mimoriadnym úspechom bola váha F40. Klasický rúrkový rám z ocele dopĺňali panely z kevlaru, vďaka ktorým bola F40 až trikrát pevnejšia ako akékoľvek vozidlo v tej dobe.

Aj vďaka kompletnej karosérii z kompozitných materiálov sa konečná váha dostala na hranicu 1100 kilogramov a pomohla tak stvoriť absolútnu ikonu, ktorá však bola mimoriadne náročná na vodiča. Ako ďalej hovorí Dario Benuzzi: „Mali sme presne také auto, ako sme chceli, s niekoľkými prvkami komfortu ale bez akýchkoľvek kompromisov. Bez posilňovača riadenia, bŕzd či akýchkoľvek elektronických pomocníkov, F40 potrebovala skúsenosti a nasadenie, za ktoré sa odmenila jedinečným zážitkom. Presnosť riadenia, priľnavosť, schopnosť brzdiť a zároveň intenzita zrýchľovania nastavila absolútne hranice pre cestné autá.“

Ferrari F40 si skutočne zaslúži svoj kultový status, za ktorý dnes kupujúci musia siahnuť veľmi hlboko do vreciek. Ceny vozidiel s veľmi nízkym nájazdom dávno prekonali miliónovú bariéru, pričom iba autá s vyšším nájazdom (pri Ferrari to je aj viac ako 10 000km) sa dajú občas kúpiť pod touto hranicou.

Istý podiel viny na tom má nielen limitovaná produkcia (1311 kusov), ale tiež obrovská cena 444 000 DM, vďaka ktorej si ju už vtedy mohli dovoliť iba naozaj vyvolení. Mnoho súčasných, či bývalých majiteľov F40 ale napríklad aj dnes patrí medzi slávne osobnosti, ktorých meno zvyšuje hodnotu auta ešte viac.

Ferrari F40 oslavuje 30te narodeniny. Všetko najlepšie!!!