Martin Domček

Princíp je jednoduchý - pod asfaltom sa nachádza vrstva z piezoelektrického materiálu. Ten, pokiaľ sa stlačí váhou prechádzajúcich áut, dokáže produkovať elektrickú energiu, vychádza to približne na 80 až 100 kWh na kilometer cesty. Takto vyrobenú energiu možno ďalej skladovať v batériách alebo superkondenzátoroch.

Francúzi sa nedávno rozhodli, že v tomto roku začnú s reálnymi experimentami na časti diaľnice D199. Chcú porovnať niekoľko metód získavania energie - od budovania veterných elektrární pozdĺž diaľnic, cez inštaláciu solárnych panelov až po podpovrchové ohrievanie kvapalín a vyššie spomínané piezoelektrické experimenty.

Holanďania zas skúšajú využiť špeciálnu elektroluminiscenčnú farbu na značenie, ktorá by sa slnečným svetlom cez deň dobilo a v noci by svietilo. Tento nápad má aj pokračovanie.

Experimentuje sa s rôznymi farbami, ktoré by sa stali viditeľné iba za určitých podmienok a využívali by sa na maľovanie výstražným piktogramov. V praxi by to malo fungovať tak, že ak napríklad teplota asfaltu klesne pod predom danú hodnotu, automaticky sa na ňom objavia dovtedy neviditeľné piktogramy, varujúce pred možnosťou tvorby námrazy.

V spoločnosti Solar Roadways sa rozhodli pre iný prístup - vytvorili špeciálne solárne panely z extra tvrdého temperovaného skla, ktoré môžu byť použité ako povrch cesta namiesto tradičného asfaltu. Ich nosnosť je dostatočná nielen pre veľké 40-tonové kamióny, ale dokonca aj pre 70-tonové tanky, ktoré po takto vytvorenom povrchu prešli bez toho, aby ho akokoľvek poškodili.

Energiu akumulujú cez deň a ukladá sa priamo v nich, v noci ju zas využívajú na zobrazenie čiar a piktogramov a v prípade poľadovice sa môže využiť aj na vyhrievanie povrchu. Minimálna životnosť takéhoto solárneho povrchu je 20 rokov, limitovaná je životnosťou zabudovaných solárnych článkov. Tie, ktoré sa používajú teraz, by v optimálnom prípade mohli vydržať ešte o 10 rokov viac. Z hľadiska brzdných účinkov je štruktúrovaný sklený povrch porovnateľný s bežným asfaltom.

Okrem toho solárne panely môžu mať navyše v sebe zabudované na diaľku ovládané LED diódy, obsahujú mikroprocesor a navzájom spolu komunikujú - to je najväčší benefit celého riešenia. Takto totiž možno na ceste vytvárať svietiace vodorovné značenie, vymedziť cyklocesty alebo zobraziť priamo na ceste rôzne varovné piktogramy.

Panely možno dokonca nastaviť tak, aby sa rozsvietili iba pod určitým tlakom. Napríklad ak na cestu vstúpi väčšie zviera, rozsvietia sa diódy priamo pod ním a je tak už z veľkej diaľky identifikovateľné.

Pripadá vám tento projekt akoby patril skôr do sveta sci-fi a nerealizovateľný kvôli vysokým nákladom? Nie je to celkom tak. V Solar Roadways na ňom pracujú už temer dve dekády, v malom je samozrejme drahý, pokiaľ by sa však takéto panely začali vyrábať vo veľkom, cena by zrejme iba nepatrne prevýšila náklady na budovanie asfaltových alebo betónových diaľniciach, presné prepočty však zatiaľ neexistujú.

V súčasnosti je vybudovaný testovací úsek, tvorený takýmito panelmi v Idahu, kde sa skúma jeho nosnosť a ďalšie vlastnosti, dôležité pre využitie na cestách. O tento typ povrchu prejavila vážny záujem aj americká vládna agentúra FHWA (Federal Highway Administration), ktorá sa zaoberá budovaním a udržiavaním diaľnic, mostov a tunelov.

Elektrocesty: Nová technológia by mala umožniť, aby cesty samé svietili a vyrábali energiu