Martin Domček

Je to celkom bežná situácia - v ľavom jazdnom pruhu sa okolo vás zrazu preženie vysokou rýchlosťou auto. Sedí v ňom ani nie dvadsaťročný mladík v šiltovke so sedadlom tak sklopeným dozadu, že ho cez stredový stĺpik temer ani nevidieť. Aj keď si pripadá ako frajer, v skutočnosti ohrozuje nielen svoj život, ale aj život ostatných.

V tejto polohe riadi s takmer úplne natiahnutými rukami a nohami. Ak sa na ceste objaví nečakaná prekážka, má zlý výhľad a nemusí ju včas zbadať. Vzhľadom na polohu rúk má obmedzené možnosti točiť volantom a natiahnuté nohy mu nedovoľujú s plnou intenzitou stlačiť brzdový pedál. Najprv sa musí pritiahnuť dopredu a narovnať.

Tak stráca drahocenné zlomky sekundy, ktoré v skutočnosti znamenajú predĺženie brzdnej dráhy o niekoľko metrov. A tie vo vysokých diaľničných rýchlostiach môžu predstavovať rozdiel medzi životom a smrťou.

Navyše, v tejto polohe sú natiahnutými rukami viac stlačené pľúca, čo vedie k obmedzenému prísunu kyslíka do organizmu, a teda sa skôr dostaví únava a zhoršuje reakčný čas. Pri pravidelnom jazdení v „pretekárskej“ polohe s panvou vysunutou dopredu sa veľmi zaťažuje bedrová časť chrbtice, čo môže časom viesť k vyskočeniu platničky.

Podľa fyzioterapeutky Magdalény Snílkovej je nerovnomerné zaťaženie bedrovej časti chrbtice jedným z najbežnejšie sa vyskytujúcich negatívnych javov súvisiacich s častým jazdením. Nie je to však jediný nešvár.

Ďalším je jazdenie s ľavou rukou opretou o dvere, respektíve bočné okno. „V tejto polohe prichádza k asymetrickému preťažovaniu krčnej a hrudnej chrbtice. To sa najprv prejavuje lokálnou bolesťou, ktorá postupne obmedzuje rozsah pohybu predovšetkým ramenného kĺbu a postupne môže viesť až k neurologickej bolesti. Tá však už súvisí aj s platničkami, ktoré môžu v nesprávnej polohe vyvolávať tlak na miechu.“

O pravidelných prestávkach, ktoré by mali nasledovať vždy približne po dvoch hodinách jazdy, a strečingu, ktorý by mal byť ich súčasťou, sa toho už popísalo dosť. V skutočnosti množstvo vodičov šoféruje jednoducho dovtedy, pokým vládze. Preto sme sa spýtali, či si možno nejako pomôcť aj počas jazdy.

„Áno, pocit únavy možno čiastočne oddialiť, ale rozhodne to prestávky nenahradí. Najúčinnejšie je intenzívne tlakové premasírovanie bodu, v ktorom sa končí lebka a začína krčná chrbtica. Treba to robiť silou a môže sa stať, že to bolí tak, až budete mať slzy v očiach. Ale únava určite aspoň načas ustúpi.

Potom si možno jednou rukou počas jazdy krúživými pohybmi premasírovať trapézové svaly. Pritom však máte na volante iba jednu ruku, a tak si treba zvoliť prehľadnejší úsek cesty a mali by tak robiť len skúsení vodiči, ktorí majú istotu v tom, že dokážu udržiavať smer aj s jednou rukou na volante. A nezaškodí v pravidelných intervaloch sťahovať zadok a brušné svaly tak, ako keď sa snažíte zadržiavať stolicu. Prekrví to spodné partie tela.“

Ideálna poloha za volantom je najjednoduchším prostriedkom na oddialenie únavy. Operadlo treba nastaviť tak, aby bol bedrový kĺb v 90-, maximálne 100stupňovom uhle a s operadlom by mala mať kontakt celá bedrová a hrudná chrbtica. Mnohé automobily umožňujú aj individuálne nastavenie bedrovej opierky. Tá by mala maximálne vypĺňať priestor medzi telom a sedadlom, rozhodne by však nemala tlačiť. Stehná by mali mať aspoň do polovice oporu v sedáku, ktorého sklon by mal byť taký, že ani pri úplnom zošliapnutí spojky vodič nebude musieť prekonávať odpor čalúnenia.

Nohami treba pohodlne dosiahnuť na pedále, pričom uhol kolien by mal byť okolo 120 stupňov. Ruky držiace volant v polohe „trištvrte na tri“ by mali byť mierne ohnuté v lakťoch. Poloha „o desať minút dve“ sa už dnes neodporúča. Hrozí pri nej, že v prípade kolízie vám náraz airbagu zlomí obe zápästia. Možno vám pripadá správne sedenie na prvý pohľad komplikované a nepohodlné. Výskumy však ukazujú, že šofér sediaci v ideálnej polohe by v nej mal bez problémov vydržať 120 až 180 minút. Práve pokusy o jej zmenu by mali byť prvým príznakom toho, že začínate byť unavený a treba si spraviť prestávku.

Bez únavy: Nesprávne sedenie za volantom môže vyvolať dokonca migrénu