Ten príbeh poznajú celé generácie. Po tom, ako Ježiša Krista rímski vojaci ukrižovali na vrchu Golgota, ho jeho učeník, bohatý občan Jozef z Arimatey, vložil do svojho ešte nepoužitého hrobu, ktorý bol v neďalekej záhrade. Práve v tejto lokalite podľa Biblie malo dôjsť aj k jeho zmŕtvychvstaniu. Kresťania veria, že toto miesto leží presne tam, kde dnes stojí Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme.

Odborníci z aténskeho Národného technického múzea vzali baziliku „do parády“ počas nedávnej rekonštrukcie hrobky. Bolo to ešte v roku 2016 no výsledky sa dostali na verejnosť až teraz. A sú prekvapivé!

Starobylé miesto

Svätyňa, ktorú nazývajú aj edikula, podľa názorov veriacich obsahuje akúsi policu alebo posmrtné lôžko, na ktorom malo ležať Ježišovo mŕtve telo po ukrižovaní. Prvý, kto ho mal objaviť, bol prvý kresťanský rímsky cisár Konštantín (273 – 337 n.l.) Jeho vojaci pôvodnú svätyňu rímskej bohyne zbúrali a pod ňou našli samotný hrob. Aby ho ochránili, okolo neho postavali edikulu z vápenca a na ňu položili mramorové obklady.

Vedci po otvorení hrobu našli mramorovú dosku s vyrytým krížom.
Vedci po otvorení hrobu našli mramorovú dosku s vyrytým krížom.
YouTube/National Geographic

Písal sa rok 325 a miestni obyvatelia tvrdili, že pôvodný rímsky chrám tam stál aspoň 200 rokov. Na tomto mieste dal potom cisár postaviť samotný veľkolepý chrám.

V priebehu dejín však bol niekoľkokrát zničený a znovu vystavaný. Nebolo preto presne jasné, z ktorého roku pochádza. Posledné datovanie bolo z čias križiakov, ktorí ho opravovali, takže podľa vedcov nemal viac ako 1000 rokov.

Malta ako dôkaz

Až teraz prišli vedci s mrazivým zistením. Na základe unikátnej techniky – opticky stimulovanej luminiscencie - zistili, že malta, ktorá spája vápencový skelet a mramorový obal, je poriadne stará. Datujú ju do roku 345, čo podporuje teóriu, že hrob objavil Konštantín. Mnohí si totiž mysleli, že ide o podvrh a križiaci si to vymysleli.

Kríž podľa všetkého zhotovili križiaci, ktorí v minulosti hrob strážili.
Kríž podľa všetkého zhotovili križiaci, ktorí v minulosti hrob strážili.
YouTube/National Geographic

O tom, že rytierski mnísi hrob naozaj opravovali, však svedčí iná vzorka, z opačnej strany, ktorú odborníci odhadli na rok 1570.

"Najúžasnejšie pre mňa bolo, keď sme odstránili vrstvu prachu a našli druhý kus mramoru. Ten bol sivý, nie krémovobiely ako exteriér, a hneď v strede bol krásne vytesaný kríž. Netušili sme, že tam je," povedal archeológ Fredrik Hiebert v rozhovore pre National Geographic.

"Ale kríž je viditeľný dôkaz, že miesto, ktoré pútnici uctievajú, je ten istý hrob, ktorý rímsky cisár Konštantín našiel v 4. storočí a uctievali ho aj križiaci. Keď sme si uvedomili, čo sme našli, trochu sa nám triasli kolená," popísal svoje zážitky.