Od roku 2013 má s priateľkou Soňou vzdelávaciu včelnicu v Liešnici pri Kokave nad Rimavicou. Vďaka ich projektu spoznávajú deti zo širokého okolia život včiel a dospelí sa učia včeláreniu. V roku 2019 získal projekt finančnú podporu v rámci kampane Lišiak bez sadu.

Čo sa v rozhovore dozviete?

  • Že aj včely majú svoju povahu
  • Ako včelári vedia, či je včela pokojná alebo sa hnevá
  • Koľko je na Slovensku včelárov a či je to veľa alebo málo
  • V čom sa líši architektúra úľov a ako sa volá tradičný slovenský úľ
  • Ako by vyzerala animovaná rozprávka Včielka Maja, keby ju vymýšľal dnešný včelár

Váš starý otec aj otec boli včelári. Remeslo ste po nich prebrali vy. Čo vaša dcéra? Bude z nej včelárka?

Ťažko povedať. Viem ako môžu dopadnúť veci, keď na dieťa tlačíte, takže ju vôbec nenútime. No aj keď má ešte len dva roky, už je iniciatívna. Vyše pol roka má svoju kombinézu. Keď má chuť, sama povie „ideme ku včelám“. Takže zatiaľ to vyzerá sľubne.

Nebojí sa včiel? O vás som čítal, že ste sa im spočiatku ako dieťa vyhýbali, lebo ste sa báli poštípania.

Otec mal dosť útočné včely, preto som bol opatrný. Dcéra však zatiaľ nemala zlý zážitok. Včely vníma ako podobné opeľovače, motýle alebo iný hmyz, ktorý žihadlo nemá. Takže sa nebojí bodnutia.

Ilustračné foto.
Zdroj: zahoramizadolami.sk

Od čoho závisí, či sú včely pokojnejšie alebo útočnejšie?

Hlavne od genetiky. Ak máme včielky, ktoré sú dobre šľachtené, ich nálada je iná ako u tých, ktoré majú agresivitu v génoch. Určuje to včelia matka. Takéto včelstvo je možné „zmierniť“ zmenou matky. Okrem genetiky má vplyv aj obdobie. Keď je menej zdrojov potravy alebo si musia včely viac chrániť úľ, vedia byť aj pokojné včely agresívnejšie.

Ako viete v akej nálade je včelia rodina?

Podľa zvuku. Keď okolo vás na včelnici lieta včela, tak zo bzukotu cítite, čo chce.

Dá sa ešte stať včelárom aj inak ako tak, že sa narodíte do rodiny s včelárskou tradíciou?

Áno, veľa ľudí práve teraz skúša včelárenie, aj keď sa tomu v rodine nikto nevenoval. Je to niečo zaujímavé, tradičné.

Prečo sa včelárstvo stáva populárnejším?

Má to viac príčin. Z médií počúvame, že opeľovače sú čoraz viac ohrozené a zvyšuje sa frekvencia článkov o životnom prostredí a klimatickej zmene. Určite je to aj tým, že ľudia chcú kvalitnejšie potraviny. Vyhľadávajú lokálne veci a chcú byť súčasťou výrobného reťazca. Snažia sa nájsť spôsob, ako si vyrábať vlastné produkty.

Ilustračné foto.
Zdroj: zahoramizadolami.sk

Vie sa koľko je na Slovensku včelárov?

Vieme, no iba o tých, ktorí sa registrovali a to určite nie je všetko. Určite sú aj takí, ktorí si svoju povinnosť nesplnili. Odhadom však máme 18 500 včelárov a 300-tisíc včelstiev.

To je veľa alebo málo na krajinu ako Slovensko?

Málo to nie je, ale ani veľa. Napríklad v Česku je myslím 62-tisíc včelárov, úľov viac ako 750-tisíc a to nie je krajina o toľko väčšia než Slovensko. U nás je problémom nerovnomerné rozmiestnenie včelníc. Sú miesta, kde sú naozaj veľké včelnice a potom sú obce a mestá, kde nemajú ani jedného včelára.

Niečo ako čierne miesta na včelej mape…

Niečo také, no nie sú to veľké celistvé územia, skôr lokality, kde je tých včelárov menej. Medzi najpočetnejšie okresy patria napríklad Levice, Nové Zámky. Včelárov ubúda smerom na sever, čo je logické pre klimatické podmienky.

Ohrozené sú jablká, hrušky aj sajder. Osud včiel zaujíma aj firmy

Problémy včely medonosnej neohrozujú len výrobu typického včelieho produktu - medu. Menej opeľovačov v prírode znamená menej zeleniny a ovocia - a produktov, ktoré sa z nich vyrábajú, napríklad aj sajdru.

Značka Lišiak zo sadu spustila v lete iniciatívu s názvom Sajder budúcnosti. Jej cieľom je upozorniť na problém a tiež pomôcť konkrétnymi krokmi. Výťažkom z predaja produktov Lišiak zo sadu podporí trojicu projektov Zóny bez pesticídov, Včelí kRaj a Mestské včely. Viac informácií na www.lisiakzosadu.sk.

Čo škodí včelám najviac? Otepľovanie?

Asi to poviem hnusne, ale je pravda, že v súčasnosti je za najväčšími problémami včiel človek. Áno, klimatické zmeny sú jeden z problémov. Ďalej je tu šírenie chorôb a parazitov, ktoré zavliekol človek do oblastí, kde predtým neboli. Napríklad klieštik včelí, ktorý je pôvodom z ďalekej Ázie. Dostal sa do celého sveta práve ľudskou neopatrnosťou - pri predaji včiel, matiek, pri výskumoch. Tamojšie včely sú voči nemu evolučne prispôsobené, tie naše nie. Ďalší problém je intenzívne poľnohospodárstvo, vysádzanie a pestovanie monokultúr a využívanie pesticídov.

Dobre, ale dokázali by medonosné včely prežiť aj bez človeka? Nie je to tak, že je to už v podstate hospodárske zviera?

Je to paradox. Včely boli v Európe prirodzené, žili v dutinách stromov, no nie tak, že by v lese pokope boli stovky takých dutín ako je dnes na jednom mieste úľov. V tomto širšom ponímaní sa naozaj z včely medonosnej stalo hospodárske zviera. Ide však o to, že šľachtením, tým ako ich chováme a aké choroby sme sem zavliekli, majú včely minimálnu šancu prežiť mimo úľov.

Každému včelárovi, ak to neustriehne, môže časť včiel odísť - vyrojiť sa a odísť aj s matkou do nejakej dutiny. Niekam, kde nájde vhodné podmienky. No kvôli chorobám si nebude môcť vytvoriť také podmienky, aby prežila aj v zime. Je vysoká pravdepodobnosť, že včelstvo zahynie.

Možno keby sa vytvorili vhodné podmienky na nejakom území, niečo ako národný park bez ďalších včelárov a ich včiel, tak by mohla včela medonosná prežiť v prírode aj bez človeka.

Ilustrastračné foto.
Zdroj: zahoramizadolami.sk

Deti dávajú mená včelím matkám

Ako veľká populácia žije v jednom úli?

30 až 50-tisíc a jedna matka. Môže ich byť aj viac, ale štandardne je jedna. Potom je tam pár stoviek trúdov, ktorí sú tam len sezónne. Objavujú sa iba na jar v priebehu apríla. Už koncom augusta ich v úli nenájdete.

Teraz na jeseň sa tam deje čo?

Včely už majú minimum zdrojov. Strážia úľ, aby sa tam niečo nedostalo. Sem-tam donesú nejaký peľ alebo minimum nektáru. Napríklad z okrasných rastlín alebo niečoho, čo kvitne neskôr.

Skončilo aj plodovanie a liahnu sa posledné včely - zimné, ktoré prežijú zimu. Pripravujú sa na najťažšie obdobie. Zimné mesiace strávia len v úli, kde sa spoločne zohrievajú a konzumujú med alebo nejakú inú alternatívu, ktorú im včelár v úli nechal. Snažíme sa im nechať čo najviac posledného medu. A keď tak ich dokŕmiť, aby sme mali stopercentnú istotu, že im to bude stačiť až do prvého kvitnutia.

Koľko úľov máte u vás na včelnici?

Nie je to veľká včelnica, lebo naším primárnym cieľom nie je produkcia medu, ale vzdelávanie. Preto sme počet úľov dokonca znížili zo 75 na zhruba 30.

Máte nejaký radšej než iné?

Vždy je niečo, čo mám pri nejakom včelstve radšej než pri inom. Napríklad tieto včely dávajú najviac medu alebo s týmito sa dobre pracuje. Sú také, do ktorých rád chodím, lebo viem, že tam kontrola bude bez problémov a že tam všetko funguje ako má. Včielky tam nie sú bodavé, sedia na rámikoch. Kontrola je potom bezproblémová a keď by ste náhodou aj spravili nejakú chybu, tak majú trochu tolerancie.

Keď hovoríte, že včelstvo je ako živý organizmus, znamená to, že im dávate aj mená?

Včelstvám nie, ale keďže dosť pracujeme s deťmi, tak sme si vymysleli, že oni dávajú mená včelím matkám.

Napríklad?

Amálka, Soňa, Jana, také klasické slovenské. Deti k tomu pristupujú veľmi vážne. Nerobia si z toho srandu tak, že by vymýšľali nejakých Supermanov alebo podobne. Väčšinou to odvodzujú od kamarátok v kolektíve alebo nejakých iných lások.

Ilustračné foto.
Zdroj: zahoramizadolami.sk

Koľko peňazí treba na rozbehnutie vlastného úľa?

Ak človek nič nezdedil, nejde ani kupovať veci z bazáru a chce si kúpiť len tie najlacnejšie veci na trhu, tak na začiatok môžeme hovoriť o sume 1 100 eur. To je rozpočet na dve včelie rodiny. Pri kvalitnejšej výbave to môže byť aj 2 000 eur. Keď to ale berieme tak, že je to hobby, ktoré môže generovať ďalší zisk, ak sa človek rozhodne med aj predávať, tak to nie je až tak veľa. Tá investícia sa časom môže vrátiť.

Líšia sa nejak úle svojou „architektúrou“?

Je veľa druhov národných úľov, aj keď to nie je striktne ohraničené. Slovensko má typický úľ, rovnako Česi aj Poliaci. Sú aj úle, ktoré sú medzinárodné a nájdete ich na celom svete ako napríklad úľ Langstroth, ktorý sa používa skoro globálne.

Ako sa volá slovenský úľ?

Obyčajné písmeno - B. Za tým sa uvádza počet rámikov. Typická je „bé desiatka“. Existuje aj náš spoločný cezhraničný - Čechoslovák.

Hlavný rozdiel medzi rôznymi typmi úľov je v tom, či sa rozširujú vertikálne alebo horizontálne, vo veľkosti rámikov a tiež v tvare. Každý včelár má svoje obľúbené riešenie. Väčšinou je to tak, že ak s niečím začne a je s tým spokojný, tak pri tom ostane.

Nedávno ste v rámci kampane „Lišiak bez sadu“ získali finančnú podporu od značky Lišiak zo sadu. Na čo peniaze využijete?

Na ďalšie budovanie nášho komplexu Včelí kRaj. Je to environmentálne centrum so zameraním na opeľovače. V prvej etape sme dokončili včelín. Teraz začíname so stavbou motýlieho domu. Budú v ňom pôvodné druhy motýľov, hlavne babôčkovité. Jednoducho sa chovajú a ich stavba tela je dosť veľká a pestrá, aby to bolo pútavé. Verejnosť bude môcť vojsť do domu medzi motýle - bude to zážitok.

Chceme ľudí aj vzdelávať, ukazovať im rôzne vývinové štádiá vzniku motýľa. Dozvedia sa ako na motýle vplýva klimatická zmena a ako im pomôcť.

Klimatická zmena prináša veľa nejasností

Čo by sa stalo, keby na planéte neostali žiadne včely?

Je pravda, že včely sú dôležité opeľovače, no nie sú jediné. Máme tisícky ďalších. Len včiel je mnoho druhov. Máme aj včely samotárky, čmeliaky, motýle, chrobáky a tak ďalej. Tých druhov hmyzu, ktoré opeľujú je veľa, ale je pravda, že pre poľnohospodárstvo by to znamenalo veľký útlm. Minimálne by sme museli zmeniť náš jedálniček, pripraviť sa na to, že strava by už nebola taká pestrá.

Na čo by sme napríklad mohli zabudnúť?

Napríklad ovocie, jablká, hrušky, káva, mandle, celkovo by bolo menej ovocia a zeleniny. Tam môže produkcia klesnúť až o 30 až 70 %. To, čo musí byť opelené, by bolo oveľa, oveľa drahšie. Asi by sme museli vytvoriť aj nejakú alternatívu k opeľovaniu včelami - opeľovať ručne alebo robotmi.

Ilustračné foto.
Zdroj: zahoramizadolami.sk

Aké dávate včelám šance na základe vašich pozorovaní a skúseností?

Nejaké čísla sa v poslednej dobe aj zlepšujú, no tie hovoria iba o kvantite, nie kvalite včelstiev. Ja si myslím, že včely s nami prežijú, ale treba zmeniť prístup k poľnohospodárstvu, ekologizovať ho a riešiť aj viac malých, nielen veľkých včelníc.

V dôsledku klimatickej krízy sú zimy kratšie, prichádzajú neskôr, objavujú sa veľké teplotné výkyvy. Ako toto ovplyvňuje život a prezimovanie včiel?

Najlepšie by bolo, že keď už zima príde, nech aj ostane. Minulý rok bola veľmi dlho teplá jeseň. Predtým sa mi nestalo, že by včely lietali aj niekedy v októbri, dokonca začiatkom novembra a boli také aktívne. Minulý rok to nebolo dobré. Zvyšovala sa spotreba zásob aj riziko, že včely si mohli do úľa zavliecť nejakú chorobu.

Klimatická zmena neprináša niečo jasné. Neznamená to, že teraz u nás budú rovnaké zimy ako niekde v subtropickom pásme a jednoducho sa budeme správať ako tamojší včelári a bude po probléme. Nie, zmeny budú iné ako by sme mohli očakávať.

Akú jednu vec môže urobiť každý človek, aby včelám pomohol?

Najlepšia pomoc je, aby si našli lokálneho včelára, ktorého budú podporovať tým, že si kúpia jeho med. Mal by to byť taký, ktorý hľadá aj nejaké alternatívne ekologické cesty chovu včiel.

Vo vašom projekte ukazujete deťom ako včely žijú a ako sa o ne starať. Čo iné ešte v rámci projektu robíte, aby ste včelám pomohli?

Rozvíjame sociálnu ekonomiku a podnikanie. Chceme produkty spracovávať novou cestou - ekologicky a súčasne podporovať miestnu komunitu. Jeden z našich projektov je sociálna dielňa. Vyhľadávame ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Chceme tak pomáhať aj regiónu s vysokou nezamestnanosťou. Tunajším ľuďom zase ponúkame kvalitné produkty a zisk vraciame komunite a včelám.

Veľa detí pozná včelí život najmä vďaka kultovej animovanej rozprávke Včielka Maja. Čo by ste na nej zmenili tak, aby reflektovala dnešnú dobu?

To je ťažká otázka, lebo cieľovou skupinou sú deti a tým v rozprávkach nechceme hovoriť celú pravdu. No bola by asi iná v tom, kde by sa odohrávala. Už by to neboli iba lúky a lesy, ale napríklad aj mesto. Pribudli by v nej ďalšie postavy - dobré aj zlé. Oveľa viac by v nej vystupovali osy, sršne a nové choroby. No a samozrejme človek - ako nepriateľ aj hrdina.