Dej druhej série sa začína nevysvetliteľnou samovraždou ženy (a množstvom ďalších nadprirodzených udalostí) a sústreďuje sa na malú japonsko-americkú komunitu na ostrove Terminal Island. Pilotná časť je plná zlých znamení, rodinných tajomstiev a nabitá znepokojujúcou atmosférou. Okrem otázok viny, útlaku a kultúrnej (ne)príslušnosti sa tvorcovia seriálu s nečakanou presnosťou sústredili na historické súvislosti a prienik so súčasnosťou.

Najmä vďaka jednej zo scén je príbeh relevantný aj dnes: urazený rybársky predák Stan Grichuk (Teach Grant) hrozí, že japonsko-amerického zamestnanca Henryho Nakayamu (Shingo Usami) udá úradom za to, že riadne nezaregistroval svoju rybársku loď, aby nebol považovaný za japonského špióna, a to napriek tomu, že Henry konal podľa Grichukových rozkazov. Vedľajšia dejová línia pripomína aktuálne výpady proti pracovníkom latinskoamerického pôvodu v Spojených štátoch.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Zdroj: AMC NETWORKS

Politický podtón seriálu je citeľný, hoci príbeh hlavných postáv sa točí okolo nadprirodzeného tajomstva. Fotograf Chester Nakayama (Derek Mio), Henryho americký syn, je rozpoltený medzi dvoma svetmi: rodina a kariéra, ostrov Terminal a pevninské Spojené štáty, Japonsko a USA. Postava Chestera je základným kameňom zamerania seriálu na americkú identitu a jej vývoj v 20. storočí a nezapadá ani do dynamiky svojej japonskej rodiny, ani medzi svojich amerických priateľov. Je to večný outsiderom.

Prostredníctvom Chesterovho pohľadu a fotografií, ktoré vyvoláva, sa začínajú objavovať nadprirodzené hrôzy seriálu. Postavy narodené v Japonsku sú presvedčené, že cez Tichý oceán ich prenasleduje bakemono, čiže duch, ktorý mení tvar. Americké postavy tomu celkom neveria, ale zdá sa, že entita, ktorá si za terč vybrala obyvateľov ostrova Terminal, nediskriminuje ani jedných.

Krutá realita a nadprirodzené hrozby

Náznaky nadprirodzena v seriáli však blednú v porovnaní so zlovestným historickými súvislosťami.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Zdroj: AMC NETWORKS

Teror: Zverstvo nezakrýva, kam dej smeruje – už úvodná zvučka zobrazuje predovšetkým japonské internačné tábory - a preto sú zlé znamenia, ktoré majú najväčší dopad, zakotvené vo fyzickej realite postáv. Obrovské čepele v Henryho továrni zaberajú celú obrazovku, na pozadí scén často vidíme zbrane a uniformy vojenského námorníctva, obrazy izolácie sprevádzajú fľaše alkoholu v popredí a mäkké zaostrenie vytvára voyeuristický pocit. Pozeráme sa na časti histórie, ktoré by Amerika radšej zamietla pod koberec - históriu namaľovanú v pochmúrnych odtieňoch béžovej a hnedej, kde sa šťastná budúcnosť zdá veľmi nepravdepodobná.

Zatiaľ čo mladšie postavy ako Chester, jeho utajená priateľka Luz (Cristina Rodlo) a rodinná priateľka Amy (Miki Ishikawa) sa sústreďujú na budúcnosť, starší a skúsenejší členovia komunity ako Henry a staršina komunity Yamato-san (George Takei) neustále vyzývajú nielen k opatrnosti a dôrazu na rodinné tradície, ale upozorňujú na závažnosť samotnej histórie - akoby smrteľné tragédie, ktoré zrazu postihujú ich komunitu, boli akýmsi jej pomstivým stelesnením. Seriál intenzívne čerpá z prvkov japonského hororu.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Zdroj: AMC NETWORKS

Japonskí Američania v pokračovaní Teroru sa domnievajú, že neviditeľný bakemono je pomstychtivá entita, ktorá zabíja a oslepuje Japoncov, ktorí zhrešili. Bez ohľadu na to, či majú pravdu, ťaživosť neznámej krutej minulosti je súčasťou samotného seriálu, napríklad starý otec režiséra úvodnej časti 2. série Josefa Kubotu Wladyku prežil výbuch atómovej bomby v Hirošime a celá rodina režisérky 5. časti Lily Mariye bola internovaná pri jazere Tule, zatiaľ čo rodina jej otca zahynula v Hirošime.

Celá 2. séria je výrazne japonská - približne tretina hovoreného dialógu je v japončine a vierohodnosť mnohých detailov je až strašidelná, od drobných rituálov spojených so smrťou a duchmi po spôsob, akým postavy prejavujú pocity hanby a nevyslovených emocionálnych tlakov. Zároveň je seriál zreteľne americký, a teda japonsko-americký v spôsobe, akým odráža potláčané osobné pocity v potláčaní samotnej histórie, od osobných dejín postáv až po politickú históriu, ktorá sa odohráva na obrazovke: históriu, príliš často zametanú pod koberec, ktorá teraz znova ožíva.