V druhom dieli s príznačným názvom Piešťanská spojka 2 – Pomsta pôjde opäť o fiktívny príbeh na pozadí dôveryhodných faktov. Verme, že sa jeho posolstvo ani náhodou nenaplní, pretože Slovensko v ňom čakajú neľahké časy, ak nie priamo katastrofa.

Aké boli reakcie na vašu prvú knihu?

Nezaznamenal som negatívne ohlasy. Možno sa niektoré výhrady týkali používania expresívnych výrazov, no v prostredí, ktoré opisujem, sa naozaj nepoužívajú slová ako „došľaka, doparoma, poondiaty“ a podobne. Usiloval som sa, aby moje opisy a dialógy boli autentické. Aby vystihli, ako v skutočnosti hovoria politici aj pracovníci bezpečnostných služieb.

Pôsobíte v bezpečnostnej oblasti a jasné, že ste v tomto prostredí doma. Dôveryhodne ste opísali prostredie politiky aj tajných služieb. Pýtajú sa vás ľudia, či sa udalosti, ktoré popisujete, naozaj stali?

Áno, dostávam od čitateľov túto otázku. Mnohé udalosti, ktoré som opisoval v prvej knihe, možno aj polovica z nich, sa naozaj prihodili, len v iných súvislostiach alebo za iných okolností. Ale kniha obsahuje aj vyložene fiktívne prvky.

Prečo ste sa rozhodli pre fikciu a nie literatúru faktu?

Rozprávanie vymysleného príbehu vám ponúka voľnosť, postavy sa môžu upravovať, kreovať a môžu sa im vkladať do úst výroky, ktoré posúvajú dej dopredu. Netreba rozmýšľať nad tým, či ich naozaj vyslovili alebo nie. Líniou prvého dielu sú tajné materiály z Ruska, ktoré sa náhodou dostali na Slovensko a napokon skončia u Američanov. Čitateľ sa však nedozvie, o aké informácie išlo.

Vysvetlí sa to v pokračovaní?

Predošlá kniha skočila krachom vlády a totálnymi nepokojmi. Majú sa konať predčasné voľby a tu sa práve začína druhý diel, ktorý zachytáva ich priebeh a udalosti zhruba ďalšieho nasledujúceho týždňa. To, čo sa v ňom deje, je pre Slovensko katastrofický scenár. Bol by som veľmi nerád, keby sa niečo také stalo, ale vylúčiť sa to nikdy nedá. Čo obsahovali tajné materiály určite čitatelia zistia. Ale nechcem predbiehať, aby som nepripravil o zážitok.

Zdroj: Peter Adamecký

FOTO: Peter Adamecký

Stavili ste opäť na svoju znalosť prostredia politiky a tajných služieb?

Vnútropolitické pomery opisuje prvý diel. Druhý diel je skôr geopoliticky zameraný, dej sa odohráva aj v Rusku či na Ukrajine. Je tu presah zo slovenskej politickej scény do medzinárodnej. Motívom v druhej časti je aj veľmi chatrná obranyschopnosť našej krajiny, ktorá je všeobecne známa aj z otvorených zdrojov.

Prezraďme aspoň, že prvý diel vyšiel ešte koncom roku 2013, teda predtým ako Rusko obsadilo Krym, no z opisu praktík ruskej špeciálnej jednotky išiel naozaj mráz po chrbte...

Každá bezpečnostná zložka v Rusku disponuje takýmito jednotkami. Vylúčiť sa ich pôsobenie určite nedá. Ak pritom asistujú oficiálne štátne orgány, nedá sa to ani veľmi utajiť. A je to ešte ten lepší prípad, keď pritom asistujú.

Aj keď ide o fikciu, opis činnosti ruských jednotiek v prvom dieli predznamenal – minimálne svojou náladou – to, čo sa dialo neskôr na Kryme, na Ukrajine a akú úlohu Rusko zohralo vo svetovej politike počas roka. Tušili ste, čo sa bude diať?

Keď niekto ťahá spiaceho medveďa za chvost, tak sa môže stať, že sa medveď zobudí, pozrie sa naňho a ten pohľad nie je príjemný. Predošlé volebné obdobia v Rusku boli len nadýchnutím k niečomu, čo je v ruskej zahraničnej politike obsiahnuté niekoľko storočí a aj vždy bude. Ide o snahu chrániť svoje územie, ale aj o tendenciu podľa možnosti expandovať ďalej. Už v minulosti boli snahy vytvoriť napätú situáciu na Ukrajine, len to prebehlo mimo záujmu verejnosti podobne ako udalosti v Gruzínsku alebo v Čečensku.

Súboj veľmocí o vplyv je téma, ktorá je, žiaľ, stále aktuálna.

Súboj Ruska, predtým Sovietskeho zväzu a USA je v našom priestore prítomný desiatky rokov, vlastne od druhej svetovej vojny. Je to zaujímavá téma, pretože sa nás vždy bude týkať. Aj keď tieto dva tábory nebojovali priamo medzi sebou, zápasili o svoj vplyv v treťom svete, alebo medzi krajinami, ktorým sa hovorilo Hnutie nezúčastnených, kam kedysi patrili Juhoslávia, India, Čína... Sovietsky zväz napríklad infiltroval tieto krajiny alebo medzinárodné inštitúcie svojimi agentmi. Jeden z nich, Romesh Chandra ako šéf Svetového mierového kongresu, napríklad udelil Bratislave titul Mesto mieru.

Vaše knihy a spôsob, akým približujete mocenské zápasy, však môžu čitateľa pripraviť o ilúzie. Nehovoriac o zmienke, že v aktuálnej knihe čaká Slovensko temná perspektíva.

Môj vydavateľ Ivan Harman z vydavateľstva Artis Omnis o mne povedal, že som historický pesimista. Tento výraz sa mi zapáčil. História je mojím koníčkom. Naozaj sa opakuje, možno v istých obmenách. Vývoj mi, bohužiaľ, dáva často za pravdu. Podstata je vždy rovnaká, len metódy, akými ľudia presadzujú svoje záujmy, sú možno sofistikovanejšie a humánnejšie. Nie je trest smrti, ľudia sa nemučia, nedá sa oficiálne a legálne kúpiť miesto v parlamente. Ale ten, kto ho zastáva, sa napríklad kúpiť dá.

Nepripúšťate aspoň šancu, že sa ľudia a udalosti, ktoré tvoria, môžu vyvíjať k lepšiemu?

Každý človek by sa mal zaujímať o svet okolo seba, o súvislosti, mal by byť kritický, neprijímať jednoduché riešenia, ale rozmýšľať o spôsoboch, ktoré môžu prispieť k tomu, aby svet bol lepší, aj keď toto označenie nemám rád. Svet je skrátka taký, akí sú ľudia okolo nás.

Čo je Piešťanská spojka?

Peter Adamecký pôsobil v štátnej správe a bezpečnostných zložkách. V súčasnosti je bezpečnostným konzultantom. Román Piešťanská spojka z minulého roku je jeho prvotinou. Zachytáva príbeh príslušníka SIS, ktorý sa náhodou zapletie do podivuhodného prípadu: Na Slovensku sa ocitnú chúlostivé materiály z Ruska. Pátrajú po nich príslušníci ruskej špeciálnej jednotky SPECNAZ, no napokon skončia v rukách Američanov. Adamecký dôveryhodne vykreslil prostredie SIS, ale aj politickej elity, vrátane postavy premiéra a jeho hovorcu, prezidenta či policajných zložiek.