V praxi by tak zamestnávateľ mohol stravné, ktoré minie zamestnanec napríklad od 1. do 30. júna, uhradiť až k 31. júlu. Dnes dostáva zamestnanec príspevok, či už vo forme stravných lístkov, stravovacích kariet alebo finančného príspevku, k 1. júnu tak, aby si v prípade iných nevyhnutných výdavkov zo svojho rozpočtu mohol dovoliť pravidelný obed.

Poviete si možno: “Čo je na tom?“ V realite však budete musieť úverovať svojho zamestnávateľa každý mesiac, až kým z práce neodídete, kedy vám stravné doplatí. Platí totiž, že obedy napríklad počas júla si budete musieť zaplatiť zo svojho vrecka. Stravné na ne dostanete až s augustovou výplatou alebo neskôr.

Najmä v rodinách s nižšími príjmami tvorí stravné dôležitú položku pri každomesačnom zabezpečovaní stravy. V priemernej pracujúcej rodine s dvoma zamestnanými dospelými to predstavuje možný výpadok vyše 170 euro na jedlo a potraviny mesačne. Zamestnávateľ im výdavky teoreticky preplatí v ďalšej výplate, teda v čase, kedy už povedzme pol mesiaca opäť platia stravné zo svojho rozpočtu.

Je to ešte stále stravné?

Súčasný parlamentný návrh je ďalším krokom k postupnému rozvratu podpory stravovania zamestnancov na Slovensku. Zdá sa, že nastavený smer je jasný - zrušiť stravné ako také. Ak sa stravné začne masívne používať na vyplácanie časti mzdy a zároveň sa po novom bude spolu s ňou aj vyplácať, je možné, že sa otvorí debata o zmysle stravného ako takého. Keď to vyzerá ako mzda, používa sa ako mzda a vypláca sa ako mzda, ide ešte stále o príspevok na stravovanie? Ostáva nám veriť, že poslanci v budúcnosti navrhnú také zmeny zákona, ktoré budú slúžiť nielen firmám, ale aj zamestnancom.