V rozhovoroch s historikom Bieleho domu Arthurom Schlesingerom sa pustila najmä do manželových najbližších spolupracovníkov. O bojovníkovi za občianske práva Martinovi Lutherovi Kingovi napríklad povedala, že je „príšerný muž“. Takéto označenie si od Jackie vyslúžil za to, že podľa jej švagra Roberta Kennedyho prišiel na Johnov pohreb opitý a robil si žarty z omše kardinála Richarda Cushinga.
„Nemôžem sa pozerať na fotku Kinga bez toho, aby som si nepomyslela, že ten muž je príšerný,“ povedala obľúbená prvá dáma.
Jackie, ktorá s rozhovormi súhlasila len pod podmienkou, že ich zverejnia až po jej smrti, si spomína aj na manželovu ostrú kritiku vtedajšieho viceprezidenta Lyndona Johnsona. Hovorieval jej: „Pane Bože, vieš si predstaviť, čo by sa stalo našej krajine, keby bol Lyndon prezidentom?“
Zlomyseľný egomaniak
Neušetrila ani svetových lídrov svojej doby. Francúzsky prezident Charles de Gaulle bol podľa nej egomaniak a zlomyselný muž, kým budúcu indickú premiérku Indiru Gandhi označila za nenávistnú, bezohľadne amabicióznu a strašnú ženu. Dobre si spomína aj na stretnutie svojho muža s jeho veľkým vzorom Winstonom Churchillom v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
„Vždy sa s ním chcel stretnúť. Bolo mi Johna ľúto. Stretol sa so svojim hrdinom, no príliš neskoro. Vtedy už Churchill nemal hlavu v poriadku,“ vyhlásila.
Zomrieme spolu
Svoje srdce napokon otvorila úplne. S mužom si podľa vlastných slov bola najbližšie v roku 1962 počas Kubánskej raketovej krízy, keď sa USA a Sovietsky zväz ocitli na pokraji nukleárnej vojny. Vysokí predstavitelia vlády vtedy poslali svoje manželky do bezpečia, no prvá dáma odmietla opustiť Biely dom.
„Nech sa stane čokoľvek, zostaneme tu všetci s tebou. Aj keby nebolo v bunkri Bieleho domu dosť miesta, chcem proste byť s tebou a chcem s tebou zomrieť. Aj naše deti,“ povedala manželovi.
