Ako píše britský denník The Guardian, podľa štúdie až 16 z 31 sledovaných klimatických ukazovateľov tento rok dosiahlo znepokojujúce rekordné hodnoty. Medzi nimi aj koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére, tepelný obsah oceánov (Ocean Heat Content – OHC) a masa ľadovcov.

"Máme stále viac dôkazov o tom, že sa blížime alebo sme už prekročili body zlomu súvisiace s dôležitými časťami zemského systému," povedal ekológ pôsobiaci na Oregonskej štátnej univerzite v USA a spoluautor štúdie William Ripple. Medzi tzv body. zlomu, ktorých dosiahnutie môže znamenať nevratné zmeny svetového ekosystému, patrí napríklad aj topenie ľadovcov či odumieranie boreálnych lesov.

"Hlavným poučením pandémie COVID-19 je to, že ani obrovská redukcia v preprave a spotrebe nestačí (na boj s klimatickými zmenami) a sú potrebné rozsiahle systémové zmeny," dodáva Ripple. Pandémia síce výrazne ovplyvnila niektoré sektory ekonomiky, globálne uhlíkové emisie to však neznížilo. Používanie fosílnych palív v roku 2020 mierne kleslo, ako však píšu vedci v časopise BioScience, atmosferické koncentrácie oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného "dosiahli rekordné hodnoty" v roku 2020 aj 2021.

Od roku 2015 zaznamenali bádatelia päť najteplejších rokov v dejinách meraní. Druhý najteplejší rok v histórii bol rok 2020. Na svete žijú už viac ako štyri miliardy prežúvavých hospodárskych zvierat a spolu vážia viac než všetci ľudia a divoké zvieratá dokopy. Miera odlesňovania Amazónskeho pralesa je najvyššia za ostatných 12 rokov.