"Nepovieme 'áno' tomu, aby sa (krajiny), ktoré uplatňujú sankcie voči Turecku, pripojili k bezpečnostnej organizácii NATO," povedal turecký prezident, pričom oba severské štáty opäť obvinil, že nezaujali dostatočne jasný postoj proti terorizmu.

Švédsko v roku 2019 prestalo dodávať zbrane do Turecka pre jeho vojenské operácie v susednej Sýrii, pripomína AFP. Štokholmu aj Helsinkám Erdogan navyše odkázal, že ich delegácie sa nemusia obťažovať cestovať do Ankary v snahe zmeniť jej postoj, píše denník The Guardian.

Erdogan ďalej označil Švédsko za "liaheň" teroristických organizácií. Teroristi sú podľa Erdogana aj medzi poslancami v švédskom parlamente.

Turecko predtým v pondelok obvinilo Švédsko a Fínsko, že odmietli vydať desiatky podozrivých "teroristov". Helsinki a Štokholm za posledných päť rokov odmietli 33 žiadostí Ankary o vydanie, uviedli zdroje z tureckého ministerstva spravodlivosti pre tlačovú agentúru Anadola.

Ankara žiada severské krajiny o vydanie jednotlivcov, ktorí sú obvinení z väzieb na kurdských militantov alebo z príslušnosti k hnutiu spájanému v Turecku s pokusom o zvrhnutie prezidenta Erdogana v roku 2016.

Turecký prezident minulý piatok povedal, že Fínsko a Švédsko sú "ako penzión pre teroristické organizácie". Zároveň vyjadril nesúhlas s ich členstvom v NATO. Podľa analytikov ide o taktiku Ankary na získanie ústupkov od členských štátov Aliancie, vysvetľuje AFP.

Turecko kritizuje Fínsko a najmä Švédsko za prejavy zhovievavosti voči Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických organizácií Európskej únie. Táto strana bojuje proti tureckému štátu od roku 1984.