Juraj Orolín

Nová štúdia upozorňuje, že sa do našich tiel dostávajú tisíce chemikálií pochádzajúcich z&nbsp;jedálenských obalov, kuchynského zariadenia či potravinárskych prístrojov. Ide o&nbsp;látky, ktoré sú všeobecne schválené na použitie v&nbsp;potravinárskej oblasti.

Vedecký článok, zverejnený v&nbsp;druhej polovici septembra na portáli <a rel="noopener" href="https://www.nature.com/articles/s41370-024-00718-2">Nature</a>, je odborne zrecenzovaný. Upozorňuje, že výskum odhalil až 3&nbsp;601 chemikálii využívaných v&nbsp;potravinárstve zo zhruba 14-tisíc známych, ktoré sa dostali do tiel ľudských bytostí.

Chemikálie boli odhalené napríklad v&nbsp;ľudskej krvi, vo vlasoch či dokonca v&nbsp;materskom mlieku. Spomedzi týchto zlúčenín boli odhalené aj také, ktoré sú vysoko jedovaté. Viaceré látky sa spájajú so vznikom rakoviny, narúšaním hormónov či inými zdravotnými problémami.

Ako upozorňujú <a rel="noopener" href="https://www.theguardian.com/us-news/2024/sep/27/pfas-toxins-chemicals-human-body">svetové médiá</a>, medzi identifikovanými látkami sú i&nbsp;také, ktoré doteraz neboli dostatočne toxikologicky skúmané. Ide napríklad o&nbsp;umelé antioxidanty využívané ako konzervačné látky, či takzvané oligoméry používané na stabilizáciu atramentu v obaloch.

Autori štúdie upozorňujú, že tieto i&nbsp;ďalšie látky treba preskúmať omnoho dôslednejšie. „Máme oprávnené dôvody na obavy, keďže sme objavili silné dôkazy medzi niektorými nebezpečnými chemikáliami... a&nbsp;ich prechodom z&nbsp;obalov do jedla,“ tvrdí Birgit Geueková, podieľajúca sa na štúdii.

Výskum však podotýka, že ľudia prichádzajú denne do kontaktu s&nbsp;množstvom chemikálií aj v&nbsp;iných situáciách. Potravinárske obaly tak, s&nbsp;vysokou pravdepodobnosťou, nie sú jediným vinníkom na prechod týchto látok do jedla či priamo ľudí.

Vo všeobecnosti sú najhoršie plasty. Podľa vedcov ide o&nbsp;vysoko neregulovaný materiál, ktorý môže obsahovať tisíce rôznych chemikálii. Podobne na tom môže byť i&nbsp;silikón či obaly na kovových plechovkách.

Plastovú vrstvu môžu obsahovať aj niektoré papierové či kartónové výrobky a&nbsp;obaly. Prechod neblahých látok do jedla môžu spôsobiť rôzne vplyvy, ako napríklad vysoké teploty, obsah tuku či miera kyslosti. Ohrievať jedlo v plastovom či polysterénovom obale preto istotne neodporúčame. 

Ľudia sa môžu lepšie chrániť napríklad tým, že budú kupovať a&nbsp;skladovať potraviny v&nbsp;skle, ktoré väčšinou obsahuje minimálne množstvo chemikálií. Prípadne, aby čo najskôr po nákupe presunuli potraviny z&nbsp;plastových obalov do sklenených. Tým sa zníži možnosť, že niektoré toxické látky prejdú do jedla.

Geuková však tvrdí, že skutočným riešením sú prísnejšie regulácie. Členské štáty Európskej únie majú v tejto oblasti všeobecne lepšie zákony, ako napríklad Spojené štáty americké. Napriek tomu je tu podľa spoluautorky štúdie „stále veľa miesta na zlepšenie“.

Štúdia v ľuďoch odhalila tisíce toxických látok pochádzajúcich z potravinárskych obalov

Plus TV

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

TALKY so Šlacim: koncoročné vyhorenie a pohodové sviatky bez stresu, dá sa to?

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Štúdia v ľuďoch odhalila tisíce toxických látok pochádzajúcich z potravinárskych obalov

Súvisiace články

Počet mikroplastov sa v nápojoch s počtom otvorení zvyšuje, odhalila analýza

Baktérie, chemikálie a výkaly zdobia parížsku Seinu: Bude pre olympijských pretekárov bezpečná?

Ľudské telo je plné mikroplastov. Päť spôsobov, ako sa dostávajú do tela a ako ich eliminovať

Plus TV

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

TALKY so Šlacim: koncoročné vyhorenie a pohodové sviatky bez stresu, dá sa to?

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár