"Takú úroveň a intenzitu bojových operácií ešte moderné Rusko nezažilo," povedal Gerasimov v rozhovore pre ruský týždenník Argumenty i fakty. Ruská armáda podľa jeho slov v súčasnosti čelí prakticky celému Západu.

Dodal, že pri prebudovaní a rozvoji ozbrojených síl budú zohľadnené skúsenosti nadobudnuté počas bojov na Ukrajine.

Kľúčové bude zriadenie vojenských obvodov v Petrohrade a Moskve, ktoré bude reakciou na plánované pristúpenie Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie, povedal.

Ruský prezident Vladimir Putin (uprostred), ruský minister obrany Srgej Šojgu (vľavo) a náčelník Generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov sledujú veľké rusko-bieloruské vojenské cvičenie Západ 2017 neďaleko Petrohradu 18. septembra 2017. Ruský prezident Vladimir Putin navštívil dnes miesto konania veľkých rusko-bieloruských vojenských cvičení Západ 2017, v súvislosti s ktorými vyjadrila Severoatlantická aliancia značné znepokojenie.
Zdroj: TASR

Dodal, že Moskva plánuje aj vytvorenie troch veľkých vojenských jednotiek s obrnenou pechotou v Chersonskej a Záporožskej oblasti na Ukrajine, ktorých časti Rusko vlani nezákonne anektovalo.

Gerasimov načrtol, že plánuje zriadiť armádny zbor v Karelskej republike na severozápade Ruska, ktorá hraničí s Fínskom. Cieľom týchto reforiem je podľa neho zabezpečenie suverenity Ruska a vytvorenie podmienok pre hospodársky a sociálny rozvoj krajiny.

Zároveň priznal problémy s čiastočnou mobilizáciou záložníkov, ktorú vlani v septembri vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.

Dodal, že pôvodne nastavený systém nespĺňal moderné požiadavky, a preto bol v procese mobilizácie upravený. "Takáto mobilizácia nebola od druhej svetovej vojny," povedal Gerasimov.

Niektorí povolaní záložníci boli nespôsobilí na vojenskú službu pre svoj vek, zdravotný stav či iné dôvody, píše DPA. Vojaci sa tiež sťažovali na nedostatok techniky.

Západní odborníci tvrdia, že Rusko sa vo vojne na Ukrajine chystá na veľkú ofenzívu.