Upozornenie: Tento rozhovor sme pôvodne publikovali v auguste 2020, vzhľadom na aktuálny vývoj pandémie koronavírusu ho uverejňujeme opäť.
Pavel si najhoršími dňami epidémie prešiel práve v Číne, z ktorej sa začiatkom roka do sveta rozšíril koronavírus SARS-CoV-2. V augustovom rozhovore pre denník Plus JEDEN DEŇ prezradil, ako sa na území tejto svetovej veľmoci teraz žije, aké následky infekcia zanechala a aj to, ako vidí jej najbližšiu budúcnosť. Taktiež sa vyjadril aj k postupovaní Slovenska v uplynulých mesiacoch – otváranie hraníc vraj bola zo strany európskych krajín chyba a ako sa zdá, vzhľadom na aktuálnu zúriacu druhú vlnu, mal zrejme pravdu.
FOTOarchív Pavla Dvořáka: Pohľad na Šanghaj, aký inde neuvidíte >>
- Kto je Pavel Dvořák
- Vyštudoval čínštinu a hispanistiku na univerzitách v Čechách a v Číne, do ktorej sa prvýkrát dostal v roku 2009. Od roku 2012 žije trvalo v Šanghaji. Má cestovnú kanceláriu na zážitkové cestovanie po Číne, píše o nej blog a nakrúca videoblog. Momentálne prekladá knihu „Zápisky z Wu-chanu“, ktorá dokumentuje začiatky pandémie koronavírusu. Ako tlmočník pracoval s firmami LEGO, Mondeléz, či Volkswagen a tlmočil rokovania s premiérom Číny Li Kche-čchiangom a prezidentom Číny Si Ťin-pchingom. Najkrajšie spomienky má na tlmočenie pre Jiřího Menzla a Jackie Chana na filmovom festvivale v Šanghaji, kedže sa o Čínu začal zaujímať práve cez filmy toho známeho herca.
Viac o autorovi nájdete na jeho oficiálnych stránkach „Cesty Čínou s Pavlom Dvořákom“.
ROZHOVOR s Pavlom Dvořákom, prekladateľom, tlmočníkom a expertom na Čínu:
Aká je teraz mentalita ľudí v Číne, kde to všetko začalo?
– Čína sa dostala z toho najhoršieho. Väčšina opatrení zmizla, i keď niektoré sa posledné dni zase začínajú vracať. Niektoré oblasti života, ako kiná, divadlá, koncerty, konferencie a turizmus, zostali zavreté a nepredpokladá sa, že sa tento rok vrátia. Hranice sú stále nepriedušne uzavreté. Väčšina Číňanov vníma koronavírus ako niečo, čo tu s nami bude dlhodobo a život sa bude pravidelne zastavovať, obmedzovať a zase uvoľňovať. Všetci sú opatrní, nosia rúška (aj keď povinné nie sú), všetko sa dezinfikuje a na mnohých miestach sa pravidelne meria teplota a kontrolujú zdravotné kódy v mobiloch.
Ako sa Čína pripravovala na druhú vlnu koronavírusu?
– Čína o druhej vlne hovorí od začiatku. Ešte v období, keď bolo všetko zavreté, sa vedelo, že vírus sa bude vracať a krajina sa bude pravidelne zatvárať a otvárať. Cieľom je vždy nové ohniská čo najviac izolovať. Väčšina opatrení a kontrol síce pred nedávnom dočasne zmizla, dalo sa aj cestovať po jednotlivých provinciách, všetko sa ale posledné dni vracia. Prísne opatrenia však prijali zatiaľ iba niektoré štvrte v Pekingu. Dočasne zavreli a zase otvorili asi tri mestá. Ani súčasnú situáciu čínska vláda nepovažuje za druhú vlnu, iba lokálne ohnisko, ktoré treba izolovať. Tie sa budú objavovať neustále. Nepredpokladám, že „Wu-chan“ by sa mohol v Číne zopakovať.
V predchádzajúcom rozhovore pre magazín Šarm ste spomínali, aké obrovské následky má pandémia pre Čínu. Ako ju koronavírus zmenil?
– Číňania cítia, že nemajú peniaze a nie je dostatok práce. Čína preto povolila pouličný predaj, ktorý roky zakazovala – aby si ľudia mohli na seba trochu zarobiť. Vláda investuje do infraštruktúrnych projektov, ktorými vytvára pracovné miesta. Veľmi im spadol export, čo bol dôležitý pilier čínskej ekonomiky. Klesal dlhodobo, cielene: Čína už nechce byť továrňou sveta. Ale takýto nárazový pád bol nečakaný. Z dlhodobého hladiska už zrejme nikdy nebude ako predtým. Jedným z dôvodov je aj to, že veľa krajín sveta po koronavíruse prehodnocuje výhody a nevýhody „outsourcovania“ výroby do Číny, čím sa stávajú veľmi závislé. Tento rok sa to krajinám vypomstilo vo forme nedostatku zdravotníckych potrieb a liekov, ale aj viac ako dvojmesačného výpadku čínskej výroby. Takto dlhé výpadky predstavujú pre väčšinu firiem stratu.
A čo politika?
– Najmä vzťahy Číny a USA sú teraz veľmi vypäté, podľa analytikov ešte nikdy nebol vojenský konflikt tak blízko ako teraz. Bez preháňania sa dá povedať, že sú uprostred obchodnej a informačnej vojny o geopolitický vplyv.
Zanechal vírus na Číne stopy, ktoré sa podľa vás už nikdy nestratia?
– Čína sa rozhodla výrazne reformovať zdravotníctvo a dala si za cieľ vybudovať jeden z najlepších zdravotných systémov na svete. Myslím si že Čína prehodnotí sociálne zabezpečenie pre ľudí a začne budovať sociálnejší štát. Dnes tu platí, že ak sa človek dostane do problémov, štát sa nestará. Prvý velký zlom bol, keď spravili celonárodnú bezplatnú diagnostiku, liečbu a karanténu pre pacientov s COVID-19, a to aj pre tých, čo nemajú zdravotné poistenie, ktoré v Číne nie je povinné. Niečo podobné Čína ešte nikdy neurobila. Na druhej strane sa pre koronavírus zintenzívnilo monitorovanie ľudí. Všade prítomné kamery sa vybavujú teplotnými senzormi, teplomery nosia aj policajti na prilbách, do rizikových obastí sa posielali drony a roboty na monitorovanie pohybu a zdravotného stavu. Technologie a monitorovanie ľudí nie je niečo, čomu sa vieme ako ľudstvo vyhnúť. Na spoločenský poriadok a aj verejné zdravie dohliadať treba. Moderné technológie tomu však pridávajú efektivitu a dôslednosť, ktorá naháňa strach. Neviem, či by som toto zaradil do negatívnych následkov, ja som skôr technologický optimista, ale veľmi veľa ľudí by to do tej kategórie jednoznačne zaradilo. Minimálne je to citlivá téma, ktorá vyžaduje celospoločenskú diskusiu, ale Čína diskusie odmieta.
