Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Preväčšinu ľudí je fyzika niečo samozrejmé, čo je jednoducho všade, a príliš sa nad zákonitosťami nezamýšľajú. Čo vás na nej najviac fascinuje?

– Fascinuje ma na nej zvláštnosť. Že sa hmota skladá z atómov, že svetlo je elektromagnetické vlnenie, že v blízkosti čiernych dier beží čas pomalšie. Znie to tak trochu ako rozprávky, s tým rozdielom, že v tomto prípade fyzika ponúka skutočnejší obraz prírody než vnímame svojimi zmyslami – tie sú totiž obmedzené. Ako teda viem, že fyzike môžem veriť, aj keď tie veci presahujú moje zmysly? Fyzika vie totiž robiť predpovede, ktoré môžeme overiť. Keď dostanem z rovníc, že 22. októbra 2022 bude v Európe čiastočné zatmenie, Slnka, stačí mi počkať a uvidím, či rovniciam môžem veriť. Ukazuje sa, že fyzika, s pomocou matematiky, správne a dôveryhodne opisuje svet presnejšie než hocičo iné. To je druhá vec, ktorá ma na nej fascinuje.

V bežnom živote nás zákony fyziky nepustia, no napríklad vo filmoch je to už niečo úplne iné. Je niečo, čo vás, ako teoretického fyzika, vždy rozčúli? Nejaký bohapustý nezmysel?

– Skôr mi vadí, keď film nemá logiku, keď sa dejú veci, ktoré by sa podľa mňa v reálnom svete nediali. Keď postavy reagujú tak, ako by reálne nereagovali, keď sa rozprávajú neprirodzeným spôsobom. Vtedy mi film nedáva zmysel, príde mi umelý a prestáva ma baviť. Napríklad detská rozprávka môže byť niekedy reálnejšia ako slabý film pre dospelého diváka – teda ak je dobre napísaná.

Akých fyzikálnych chýb sa najčastejšie dopúšťajú sci-fi filmy? Ktorý z nich je podľa vás plný hlúpostí. ktoré jednoducho nie sú a ani nemôžu byť možné?

– Taký jednoduchý príklad sú filmy vo vesmíre. Vo vesmíre nie je vzduch a tým pádom ani zvuk, nemôžeme počuť explózie a výbuchy, vo filmoch však bežne sú. Až tak sa ale nehnevám, beriem to s nadhľadom. Často sú tvorcovia leniví a používajú fyziku len ako skratku. Povedia, že: „Toto je kvantové zariadenie, čáry-máry fuk a stal sa zázrak.“ To je veľká škoda. Veľmi ma teší, keď film spracuje vedeckú alebo technickú tému kvalitne. Je to totiž dokonalá príležitosť, ako ju ľuďom priblížiť. Bol taký film o umelej inteligencii, volal sa Ona, po anglicky Her. Tvorcovia si dali záležať a film ľuďom ukáže, ako môže vyzerať naša blízka budúcnosť. O dobrom sci-fi filme by ste sa mali chcieť rozprávať s kamarátmi a diskutovať, či je to možné alebo nie a či film dobre zachytil rôzne aspekty našej budúcnosti.

Hviezdne vojny
Zdroj: imgflip

Najčastejším motívom sci-fi je lietanie kozmickými loďami z planéty na planétu, akoby to bola trasa Bratislava – Košice. Ako náročné je však, v teoretickej rovine, medziplanetárne cestovanie? Na čo všetko treba myslieť?

– Podľa toho, kam cestujeme. Obežná dráha Zeme bude čoskoro turistická destinácia, teda aspoň pre veľmi bohatých turistov. Lety na Mars už sú výzva, s ktorou sa chce čoskoro ľudstvo popasovať. Naše ľudské telá sa vyvinuli pre život na Zemi. Vo vesmíre vládne beztiažový stav a to znamená, že naše svaly zlenivejú. Cesta na Mars trvá niekoľko mesiacov, ba až rokov. Ak by astronaut nič nerobil, dorazil by tam úplne ochabnutý a neschopný pracovať, obsluhovať prístroje a stavať základný tábor. To je len jeden z problémov. Ďalšími sú, napríklad, silná radiácia či problémy s videním. Na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS sa tieto problémy – a ich riešenie – aktívne skúmajú.

Letieť k iným hviezdam, to sa zatiaľ ťažko predstavuje. Jedna možnosť je ľudí zamraziť a nechať cestovať stovky rokov, tesne pred cieľom sa preberú. Táto možnosť sa skúma v NASA, ale je to zatiaľ na veľmi dlhé lakte. Teraz sa sústredíme na Slnečnú sústavu.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>