Množstvo zlých rozhodnutí zo strany jednotlivých krajín a medzinárodných organizácií je podľa zistení výboru zodpovedné za vyše 3,3 milióna obetí a globálnu ekonomickú devastáciu, ktorú pandémia vyvolala.

Inštitúcie "nedokázali ochrániť ľudí" a svetoví lídri, ktorí popierali vážnosť situácie, podkopávali dôveru verejnosti v zdravotníctvo, píše IPPPR vo svojej konečnej správe.

Pomalá reakcia na Wu-chan

Medzinárodné spoločenstvo podľa výboru príliš pomaly reagovalo na prvé ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan, kde sa vírus začal šíriť koncom roka 2019. Krajiny sveta však v prvej fáze prakticky ignorovali správy o epidémii vo Wu-chane a február 2020, keď bolo možné ešte podniknúť potrebné opatrenia, bol preto podľa IPPPR "strateným mesiacom".

Vo Wu-chane sa už žúruje jedna radosť. Koronavírus je tam už minulosťou.
Zdroj: Getty Images

Výbor okrem hodnotenia reakcie krajín na pandémiu odporučil aj ďalší postup - aby najbohatšie krajiny darovali tým najchudobnejším miliardu dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Výboru predsedala bývalá premiérka Nového Zélandu Helen Clarková a exprezidentka Libérie a laureátka Nobelovej ceny za mier Ellen Johnsonová Sirleafová.

"Situácii, v ktorej sa dnes nachádzame, sa dalo zabrániť,“ povedala Sirleafová novinárom. "Je výsledkom nespočetného množstva zlyhaní, nedostatkov a oneskorených krokov, čo sa týka prevencie a reakcie," dodala.

"Zlé strategické rozhodnutia, neochota riešiť nerovnosti a nekoordinovaný systém vytvorili toxický koktejl, ktorý umožnil, aby sa pandémia zmenila na katastrofálnu krízu," pokračovala Sirleafová.

Kritiku si zlízla aj WHO

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>