Zatiaľ čo zo štvrtého reaktora unikali smrtiace dávky radiácie, deti išli ešte ráno normálne do školy. Až na poslednej hodine učitelia oznámili, že v Černobyle sa stala nehoda...

VIDEO: Vzácne autentické zábery priamo z havárie Černobyľu (1986)

Evakuácia sa začala až o 14:00, no trvala len dva a pol hodiny. Ľudia si brali len to najnutnejšie v domnienke, že sa ešte do svojich domovov vrátia. O 16:30 sa však z Pripiate stalo už navždy mesto duchov. Stovky ľudí, vrátane hrdinských hasičov, zomreli bezprostredne po výbuchu černobyľského reaktora, dodnes nešpecifikované množstvo ľudí zomrelo v najbližších mesiacoch.

Dnes je už väčšina oblastí Černobyľu bezpečná a do Pripiate prúdia zvedaví turisti, no s následkami jadrového spadu sa najviac postihnuté krajiny – Ukrajina, Rusko a Bielorusko – potýkajú dodnes. Po 33 rokoch je dedičstvo Černobyľu stále živé.

Černobyľ v číslach:
  • Černobyľ generoval 10% energie na Ukrajine

  • najmenej 135 000 evakuovaných ľudí

  • Horšie ako 400 bômb z Hirošimy

  • 100 – 150 000 km² zamorila radiácia

  • Smrteľná dávka rádioaktivity do 1 minúty

  • Obyvateľov Pripiate evakuovalo 2 000 autobusov

Mutácia sa nevyhla ani zvieratám.
Mutácia sa nevyhla ani zvieratám.
Zdroj: archív

Svet si pripomína 33. výročie tragédie v Černobyle

Jednu z najväčších jadrových havárií v dejinách ľudstva pripomína Medzinárodný deň spomienky na černobyľskú katastrofu. Havária jadrovej elektrárne v Černobyle z 26. apríla 1986 zodpovedá najvyššiemu 7. stupňu podľa Medzinárodnej stupnice jadrových udalostí (INES), ktorú zaviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Do tejto kategórie sa radí tiež havária v japonskej Fukušime z 12. apríla 2011.

Atómovú elektráreň V. I. Lenina v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977. "Pyšný komunistický režim považoval reaktor za svoj veľký technický úspech," konštatuje britsko-kanadský dokument Černobyľ – nultá hodina, ktorý odvysielala aj Česká televízia. Práve konštrukčná chyba v reaktore však bola podľa záverov vyšetrovania jednou z príčin havárie.

Černobyľ a jeho divočina na leteckom zábere.
Černobyľ a jeho divočina na leteckom zábere.
Zdroj: Sean Gallup
Pripiať, mesto duchov. Príroda si kedysi obývanú oblasť úplne prisvojila. Dnes je toto opustené miesto obľúbenou turistickou atrakciou.
Pripiať, mesto duchov. Príroda si kedysi obývanú oblasť úplne prisvojila. Dnes je toto opustené miesto obľúbenou turistickou atrakciou.
Zdroj: Sean Gallup

Zlyhala nielen technika, ale aj ľudia

Ďalším dôvodom bol ľudský faktor. Predpisy stanovovali, že sa test musí uskutočniť pri výkone reaktora aspoň 700 MW, prevádzkový inžinier Anatolij Ďatlov však trval na znížení výkonu na hladinu 200 MW. Výkon poklesol natoľko, že reaktor prestal pracovať a časť personálu navrhovala jeho odstavenie. Ďatlov však trval na pokračovaní testu.

Tisíce detí katastrofa poznačila na celý život.
Tisíce detí katastrofa poznačila na celý život.
Zdroj: archív

V reaktore sa nachádzalo 1661 uránových palivových tyčí a 211 bórových tyčí, ktoré pôsobili ako brzda, teda prebiehajúcu jadrovú reakciu spomaľovali. Ďatlov nariadil vytiahnuť regulačné tyče. Výkon reaktora začal nekontrolovateľne stúpať a spolu s ním narastal aj tlak horúcej pary. Podľa svedkov nasledovali dve explózie. Výbuch odtrhol kryt reaktora, z ktorého sa do atmosféry vychrlilo 50 ton jadrového paliva. Explózia rozmetala do okolia elektrárne 700 ton rádioaktívneho grafitu.

25 tisíc obetí, tisíce zničených životov

Až 27. apríla o 14.00 h sa začala evakuácia obyvateľov 50-tisícového mesta Pripjať ležiaceho v bezprostrednej blízkosti elektrárne. V tento deň sa tiež objavili prvé správy o zvýšenej radiácii vo Švédsku, keďže sovietske orgány spočiatku o nehode neinformovali verejnosť.

Zo 150 tisíc postihnutých ľudí bolo až 60 tisíc detí. Tento chlapček je jedným z nich; aj on zaplatil krutú daň za jedno z najväčších zlyhaní v ľudskej histórii.
Zo 150 tisíc postihnutých ľudí bolo až 60 tisíc detí. Tento chlapček je jedným z nich; aj on zaplatil krutú daň za jedno z najväčších zlyhaní v ľudskej histórii.
Zdroj: Profimedia

Celkovo muselo svoje domovy opustiť viac než 130.000 obyvateľov z okolia elektrárne. Nebezpečenstvu boli vystavení aj ľudia, ktorí pracovali na likvidácii havárie. Ich počet sa odhaduje na 600- až 800-tisíc, pričom už 25.000 z nich zomrelo, mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.

V dôsledku černobyľskej havárie bolo na území bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík rádioaktívne zamorené územie s rozlohou 150.000 kilometrov štvorcových. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo 6,95 milióna obyvateľov.

Na archívnej snímke z 19. marca 1996 sa pozerá 5-ročný Alec Zhloba, ktorý trpí na leukémiu v nemocnici v bieloruskom meste Gomel.
Na archívnej snímke z 19. marca 1996 sa pozerá 5-ročný Alec Zhloba, ktorý trpí na leukémiu v nemocnici v bieloruskom meste Gomel.
Zdroj: archív

Uzavretá zóna priťahuje turistov

Z reaktora uniklo stokrát viac radiácie, než sa uvoľnilo pri výbuchu atómových bômb zhodených na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Nad územím bývalého Československa sa černobyľský mrak presúval celkovo trikrát: 30. apríla, 3.-4. mája a 7. mája 1986.

Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne prikryť betónovým sarkofágom. V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok. Ukrajina prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ definitívne ukončila 15. decembra 2000.

Do Černobyľu dnes už chodia aj turisti.
Do Černobyľu dnes už chodia aj turisti.
Zdroj: Sean Gallup
Do Černobyľu dnes už chodia aj turisti.
Do Černobyľu dnes už chodia aj turisti.
Zdroj: Sean Gallup

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) stanovila počet obetí na 4000, no podľa medzinárodnej organizácie Greenpeace zahynulo na následky černobyľskej havárie vyše 93.000 ľudí.

Tridsaťkilometrová uzavretá zóna v okolí elektrárne v súčasnosti priťahuje adrenalínových turistov. Ako konštatuje portál gordonua.com, napríklad 21. apríla ukrajinské orgány zadržali štyroch Ukrajincov, vyznávačov "extrémneho turizmu", ktorí nezákonne vnikli do zakázanej oblasti.

Následky Černobyľu na FOTO:

Mnohé deti sa po Černobyle rodili mŕtve.
Mnohé deti sa po Černobyle rodili mŕtve.
Zdroj: archív

Článok pokračuje na druhej strane >>>