Viac FOTO nájdete TU!

Radoslav Pekar dlhých 23 rokov pracoval na patológii v Skalici ako pitevný asistent a postupne sa začal orientovať na úpravu zosnulých. Dnes je jediným balzamovačom na Slovensku. Zo živých ľudí má síce stres, no k mŕtvym sa správa s úctou. Denníku Plus JEDEN DEŇ nielenže umožnil nahliadnuť do balzamovne, kde sa proces vykonáva, ale aj opísal postup, čo sa dialo s telom kráľovnej po jej smrti, aby boli jej pozostatky zachované. Na to slúži práve balzamovanie a „vykonáva sa na účely zastavenia prirodzeného rozkladu tela. Využíva sa to najmä pri preprave zosnulých, nakoľko letecké spoločnosti toto balzamovanie vyžadujú z dôvodu, aby pri preprave nedošlo k rozkladu tela,” uviedol pán Pekar.

Radoslav Pekar je jediným Slovákom, ktorý sa venuje balzamácii zosnulých. Balzamovanie a konzerváciu ľudských ostatkov za účelom ich transportu a prípadnému dlhodobému vystaveniu pred pochovaním sa venuje v špeciálne vybavenej prístavbe domu smútku v obci Kátov.
Zdroj: MATEJ KALINA

„Najideálnejšie je, keď sa balzamovanie robí čo najskôr. V tele, bunkách fungujú milióny reakcií, ktoré sa zastavením obehu zastavia a nastupuje prirodzený rozklad tela hnilobnými baktériami, ktoré sa do tela rozmnožia z čriev. Záleží, v akom prostredí je zosnulý, ovplyvňuje to aj teplota. Čím skorší prívoz zosnulého, tým lepšie sa telo uchová. My ako balzamovači to telo uchováme v stave, v akom nám ho dovezú. Dokážeme ho však esteticky vylepšiť,” dodal. Samotný postup balzamovania má niekoľko krokov. Najskôr  sa telo umyje a rozmasíruje, následne sú pomocou prípravkov rozpustené a z tela odvedené telesné tekutiny, nakoniec sa do tela vpravia konzervačné látky. „Pri balzamovaní sa vpichujú do krvného obehu aj látky, ktoré obsahujú aj farbivá. Zosnulý vďaka nim vyzerá, akoby spal.” Takéto balzamovanie môže podľa pána Pekara trvať podľa náročnosti od 2,5 až po štrnásť hodín. Balzamovanie sa obvykle vykonáva, aby telo vydržalo do smútočného obradu. V prípade kráľovnej však išlo o náročnejší proces.

Na balzamovanie ľudských pozostatkov používa aj formaldehyd.
Zdroj: MATEJ KALINA

„Sú možnosti balzamovania aj „na furt". Tieto látky na balzamovanie sa namiešajú v takom pomere, že sa rozklad tela úplne zastaví. Toto sa používa najmä pri pochovávaní do hrobky (pozn. red., čo je aj prípad kráľovnej Alžbety). Zabráni sa tým úniku tekutín či zápachu. Nakoľko sa tieto látky do tela nebudú dopĺňať, telo sa postupne vysuší a zostane z neho akoby múmia,” dodal na záver pán Pekar. Pozostatky kráľovnej Alžbety môžu vydržať v dobrom stave aj stovky rokov po jej smrti.

Prečítajte si aj: