TASR

Borrell je podľa vlastných slov ochotný pokračovať v diskusii na túto tému. Takúto jednotku by bolo možné podľa neho použiť napríklad na zabezpečenie nepretržitej prevádzky letiska v Kábule po odchode vojsk Spojených štátov.
Predchádzajúce úvahy podľa DPA hovorili o vytvorení jednotky s približne 5000 vojakmi, ktorú možno v krátkom čase premiestniť do krízových krajín. Malo by byť napríklad možné použiť ju aj v boji proti medzinárodnému terorizmu v krajinách, ako je Mali. Kuloárne informácie o tom, že Borrell by si vedel predstaviť jednotku s až 50.000 príslušníkmi, sa v utorok podľa DPA nepotvrdili.

EÚ už v súčasnosti má k dispozícii takzvané bojové skupiny EÚ. Ide o ozbrojené sily, ktoré je možné rýchlo nasadiť v teréne. Bojové skupiny boli vytvorené ešte v roku 2005, ale vzhľadom na politické, technické a finančné prekážky neboli zatiaľ ešte nikdy nasadené.
Nemecko a ďalšie členské štáty EÚ sa vyslovili za zriadenie nových síl rýchlej reakcie EÚ už na jar. Napríklad Poľsko a pobaltské štáty vtedy plány nepodporili. Jedným z dôvodov bolo to, že tieto krajiny sa doteraz pri vojenských a obranných otázkach spoliehali predovšetkým na NATO a obávajú sa možného oslabenia spojenectva s USA.

Ďalšie diskusie na tému vytvorenia síl rýchlej reakcie EÚ by sa mohli podľa DPA uskutočniť už túto stredu a štvrtok v Slovinsku. Stretávajú sa tam ministri obrany členských štátov EÚ na neformálnych rozhovoroch. Na mieste bude aj Borrell a generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg.
<h3>Prečítajte si tiež:</h3>

EÚ potrebuje vlastné sily rýchlej vojenskej reakcie: Dôkazom sú udalosti v Afganistane!